|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
07. apríla 2011
Koalícia chce SZČO zrušiť povinné nemocenské poistenie
Samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) by od začiatku budúceho roka už nemali byť povinne nemocensky poistené. Plánovaný 13-percentný sociálny odvod pre živnostníkov totiž s ...
Zdieľať
Foto: SITA BRATISLAVA 7. apríla (WEBNOVINY) - Samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) by od začiatku budúceho roka už nemali byť povinne nemocensky poistené. Plánovaný 13-percentný sociálny odvod pre živnostníkov totiž s nemocenským poistením nepočíta.
"Živnostník bude mať nárok na starobné poistenie vrátane druhého piliera, na invalidné poistenie, ale na nemocenské poistenie nie," uviedol v odpovedi na otázku agentúry SITA minister práce a sociálnych vecí Jozef Mihál. Pri práci na dohodu má 10-percentný sociálny odvod kryť len starobné poistenie vrátane príspevkov do druhého piliera.
"Dohodár nebude mať ani invalidné poistenie," objasnil šéf rezortu práce a sociálnych vecí. Živnostníci podľa Mihála stále tvrdia, že si platia povinné nemocenské poistenie, ale dávky nemocenského poistenia nečerpajú. "Nemocenské si tak platiť nebudú, v reálnom živote ho aj tak prakticky nečerpali," uviedol minister. Ako ďalej pokračoval, vláda plánuje pri nemocenskom poistení SZČO zaviesť prechodné obdobie.
"Platby do roku 2011, ktoré sú dnes ešte stále povinné, sa zohľadnia v prechodnom období roku 2012," skonštatoval. Nároky z nemocenského poistenia tak živnostníci podľa Mihála nestratia po 1. januári budúceho roka "zo dňa na deň". SZČO sa po zrušení povinného poistenia budú môcť prihlásiť ako platitelia dobrovoľného nemocenského poistenia.
Komplikované hľadanie dohody
Ilustračné foto. Foto: SITA/Nina BednárikováAk sa podľa Mihála sociálny odvod pre zamestnancov počas štyroch rokov postupne zníži o 4 percentuálne body z navrhovaných 19 % na konečných 15 % a živnostníkom zostane 13-percentný sociálny odvod, tak sa budú môcť živnostníci oprávnene cítiť znevýhodnení.
"Živnostníci totiž nemajú mať nárok na dávky v nezamestnanosti a nemocenské dávky a ten dvojpercentný rozdiel bude živnostníkov znevýhodňovať," skonštatoval Mihál.
Koaličné strany sa po niekoľkotýždňových diskusiách dohodli na podobe reformy daňovo-odvodového systému. Po pondelkovom rokovaní lídrov koaličných strán to vyhlásila premiérka Iveta Radičová.
"Takúto podobu zmien predloží ministerstvo financií na medzirezortné pripomienkové konanie, zároveň otvoríme inštitút verejnej diskusie,“ uviedla po rokovaní Koaličnej rady Iveta Radičová.
Zmena v odvodoch
Celkové daňové a odvodové zaťaženie sa podľa premiérky Ivety Radičovej po reforme mierne zníži. Väčšine živnostníkov by sa na základe zmien mali znížiť minimálne odvody, ktoré platí 80 % živnostníkov, a to zo súčasných 160 eur na menej ako 140 eur. Konkrétne detaily zmien budú podľa premiérky predstavené v najbližších dňoch po zapracovaní pripomienok. Ako spresnil na tlačovej besede predseda strany Most-Híd Béla Bugár, koalícia sa zhodla na zrušení paušálnych výdavkov vo výške 40 %. Podnikatelia si však budú môcť uplatniť mesačne výdavky vo výške životného minima, a to necelých 190 eur.
Koalícia potvrdila aj výšku sadzby pre sociálne poistenie pre podnikateľov vo výške 13 % a zdravotné poistenie vo výške 9 %. Zmena vo výške sadzby však nastala pri dohodároch, ktorí budú platiť odvod na sociálne poistenie vo výške 10 % s tým, že ich príjmy do výšky životného minima nebudú podliehať odvodom. Súčasťou dohody je podľa premiérky aj postupné znižovanie odvodového zaťaženia zamestnancov celkovo o 4 %.
Odvody zamestnancom by sa pritom mali postupne znižovať každý rok o 1 %. Dohodnutá sadzba pre sociálne poistenie pre zamestnancov zostáva na pôvodných 19 %. Koalícia potvrdila aj dohodu na jednorazovom odpisovaní majetku pre podnikateľov už v prvom roku.
OKS nesúhlasí
Zmena oproti pôvodným zámerom rezortu financií nastala aj pri celkových dopadoch reformy. Tá podľa premiérky už nebude fiškálne neutrálna. Výpadky v príjmoch verejných financií by však mali nahradiť aj dynamické efekty rastu zamestnanosti. Tá by mala rásť nielen vďaka zmene odvodov, ale aj pre zlepšenie podnikateľského prostredia, ktoré by malo pozitívne ovplyvniť zníženie administratívnej záťaže.
So zvyšovaním daňového a odvodového zaťaženia pre živnostníkov, dohodárov a samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) však stále nesúhlasí Občianska konzervatívna strana (OKS). Podpredseda OKS Ondrej Dostál na TB, ktorej témou boli návrhy na podporu podnikania a živnostníkov, postoj k návrhu MF SR k odvodovej reforme po absolvovaných stretnutiach s ministrom financií a so zástupcami živnostníkov. Archívne foto. Foto: SITA/Jozef Jakubčo
"OKS naďalej nesúhlasí so zvyšovaním daňovo-odvodového zaťaženia pre živnostníkov, dohodárov a SZČO, naopak bude plne podporovať znižovanie daňovo-odvodového zaťaženia zamestnancov, ako aj iné kroky," uviedla strana v stanovisku po pondelňajšom rokovaní pracovnej skupiny.
Zmeny majú spočívať v zavedení tzv. superhrubej mzdy, teda zvýšení súčasnej hrubej mzdy zamestnanca o odvody platené zamestnávateľom, či v zjednotení vymeriavacích základov. Súčasťou odvodovej reformy má byť aj zavedenie jednotného ročného zúčtovania daní a odvodov a jednotného výberu daní, ciel a odvodov.
"Živnostník bude mať nárok na starobné poistenie vrátane druhého piliera, na invalidné poistenie, ale na nemocenské poistenie nie," uviedol v odpovedi na otázku agentúry SITA minister práce a sociálnych vecí Jozef Mihál. Pri práci na dohodu má 10-percentný sociálny odvod kryť len starobné poistenie vrátane príspevkov do druhého piliera.
"Dohodár nebude mať ani invalidné poistenie," objasnil šéf rezortu práce a sociálnych vecí. Živnostníci podľa Mihála stále tvrdia, že si platia povinné nemocenské poistenie, ale dávky nemocenského poistenia nečerpajú. "Nemocenské si tak platiť nebudú, v reálnom živote ho aj tak prakticky nečerpali," uviedol minister. Ako ďalej pokračoval, vláda plánuje pri nemocenskom poistení SZČO zaviesť prechodné obdobie.
"Platby do roku 2011, ktoré sú dnes ešte stále povinné, sa zohľadnia v prechodnom období roku 2012," skonštatoval. Nároky z nemocenského poistenia tak živnostníci podľa Mihála nestratia po 1. januári budúceho roka "zo dňa na deň". SZČO sa po zrušení povinného poistenia budú môcť prihlásiť ako platitelia dobrovoľného nemocenského poistenia.
Komplikované hľadanie dohody
Ilustračné foto. Foto: SITA/Nina BednárikováAk sa podľa Mihála sociálny odvod pre zamestnancov počas štyroch rokov postupne zníži o 4 percentuálne body z navrhovaných 19 % na konečných 15 % a živnostníkom zostane 13-percentný sociálny odvod, tak sa budú môcť živnostníci oprávnene cítiť znevýhodnení.
"Živnostníci totiž nemajú mať nárok na dávky v nezamestnanosti a nemocenské dávky a ten dvojpercentný rozdiel bude živnostníkov znevýhodňovať," skonštatoval Mihál.
Koaličné strany sa po niekoľkotýždňových diskusiách dohodli na podobe reformy daňovo-odvodového systému. Po pondelkovom rokovaní lídrov koaličných strán to vyhlásila premiérka Iveta Radičová.
"Takúto podobu zmien predloží ministerstvo financií na medzirezortné pripomienkové konanie, zároveň otvoríme inštitút verejnej diskusie,“ uviedla po rokovaní Koaličnej rady Iveta Radičová.
Zmena v odvodoch
Celkové daňové a odvodové zaťaženie sa podľa premiérky Ivety Radičovej po reforme mierne zníži. Väčšine živnostníkov by sa na základe zmien mali znížiť minimálne odvody, ktoré platí 80 % živnostníkov, a to zo súčasných 160 eur na menej ako 140 eur. Konkrétne detaily zmien budú podľa premiérky predstavené v najbližších dňoch po zapracovaní pripomienok. Ako spresnil na tlačovej besede predseda strany Most-Híd Béla Bugár, koalícia sa zhodla na zrušení paušálnych výdavkov vo výške 40 %. Podnikatelia si však budú môcť uplatniť mesačne výdavky vo výške životného minima, a to necelých 190 eur.
Koalícia potvrdila aj výšku sadzby pre sociálne poistenie pre podnikateľov vo výške 13 % a zdravotné poistenie vo výške 9 %. Zmena vo výške sadzby však nastala pri dohodároch, ktorí budú platiť odvod na sociálne poistenie vo výške 10 % s tým, že ich príjmy do výšky životného minima nebudú podliehať odvodom. Súčasťou dohody je podľa premiérky aj postupné znižovanie odvodového zaťaženia zamestnancov celkovo o 4 %.
Odvody zamestnancom by sa pritom mali postupne znižovať každý rok o 1 %. Dohodnutá sadzba pre sociálne poistenie pre zamestnancov zostáva na pôvodných 19 %. Koalícia potvrdila aj dohodu na jednorazovom odpisovaní majetku pre podnikateľov už v prvom roku.
OKS nesúhlasí
Zmena oproti pôvodným zámerom rezortu financií nastala aj pri celkových dopadoch reformy. Tá podľa premiérky už nebude fiškálne neutrálna. Výpadky v príjmoch verejných financií by však mali nahradiť aj dynamické efekty rastu zamestnanosti. Tá by mala rásť nielen vďaka zmene odvodov, ale aj pre zlepšenie podnikateľského prostredia, ktoré by malo pozitívne ovplyvniť zníženie administratívnej záťaže.
So zvyšovaním daňového a odvodového zaťaženia pre živnostníkov, dohodárov a samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) však stále nesúhlasí Občianska konzervatívna strana (OKS). Podpredseda OKS Ondrej Dostál na TB, ktorej témou boli návrhy na podporu podnikania a živnostníkov, postoj k návrhu MF SR k odvodovej reforme po absolvovaných stretnutiach s ministrom financií a so zástupcami živnostníkov. Archívne foto. Foto: SITA/Jozef Jakubčo
"OKS naďalej nesúhlasí so zvyšovaním daňovo-odvodového zaťaženia pre živnostníkov, dohodárov a SZČO, naopak bude plne podporovať znižovanie daňovo-odvodového zaťaženia zamestnancov, ako aj iné kroky," uviedla strana v stanovisku po pondelňajšom rokovaní pracovnej skupiny.
Zmeny majú spočívať v zavedení tzv. superhrubej mzdy, teda zvýšení súčasnej hrubej mzdy zamestnanca o odvody platené zamestnávateľom, či v zjednotení vymeriavacích základov. Súčasťou odvodovej reformy má byť aj zavedenie jednotného ročného zúčtovania daní a odvodov a jednotného výberu daní, ciel a odvodov.