Kniha Rocková Bratislava dokumentuje aj pomery v minulom režime

Bratislava 7. júla (TASR) – Nielen hudobní priaznivci sa v knihe Rocková Bratislava veľa dozvedia aj o bežnom živote, spoločenských a politických pomeroch na Slovensku v nedávnej minulosti. Spomínajú ich autori Tomáš Berka a Fedor Frešo, ktorí od roku 1960 hodnotia vznik a vývoj rockovej hudby v hlavnom meste. O ich dôslednosti i náročnosti diela svedčí skutočnosť, že ním nedávno získali Cenu Literárneho fondu za pôvodnú slovenskú literárnu tvorbu za rok 2013 v kategórii literatúra faktu.


"Je to zmapovanie rockového diania v Bratislave, kde bolo najviac kapiel aj vrcholných inštitúcií, ktoré boli potrebné, aby sa rocková hudba pestovala," uviedol pre TASR Frešo.

V úvode obaja Bratislavčania spomínajú na mladosť a obmedzené možnosti spoznať zahraničný rock and roll a beat v 50-tych rokoch. Ich priaznivci sa usilovali vypátrať, ako ten zatracovaný rock and roll vyzerá a znie. Napriek postaveniu rušičky na Kolibe proti štvavým zahraničným rádiám Slobodná Európa, Hlas Ameriky, Volá Londýn či Radio Tirana na prijímačoch s krátkovlnovými pásmami chytali aj Rádio Luxemburg, ktoré sa venovalo výlučne hudbe. Magnetofónom ju nahrávali, aj mali zaujímavé spôsoby získania gramoplatní zo západu. Podľa nich sa foneticky učili pesničky a na zhotovených aparatúrach začali hrávať. Vznikali susedské, uličné, školské a iné kapely. Hrávali v pivniciach, garážach, závodných kluboch, pinkáči (prezidentský palác), v priestore pohrebného ústavu "u mŕtvoliek" a inde.

Autori encyklopedicky zmapovali činnosť vyše 300 rockových, pôvodne beatových zoskupení. Aj keď to prostredie ako hudobníci dôvernejšie poznali (Berka pôsobil v siedmich, Frešo v dvanástich skupinách), bolo to pre nich náročné pátranie, keďže na dobových fotografiách niektorých hudobníkov označujú otáznikom. Čitateľ sa dozvie, aká skupina kedy pôsobila, kto s kým hrával, kto emigroval či koho pre drogy vyhodili z kapely. Tiež za ktorú televíznu pesničku skupina Meditating Four dostala zákaz činnosti, že Modus vznikol oveľa skôr, ako v ňom účinkoval Janko Lehotský s Marikou Gombitovou alebo ktorá je najdlhšie existujúca slovenská skupina.

Obdobie normalizácie po vstupe Sovietskych vojsk v roku 1968 autori hodnotia, že to bola "nenormalizácia na celej čiare, pokojne by sa to dalo nazvať aj znásilnenie. Ľudia si museli zvykať na absurditu nových pomerov, zabudnúť na cestovanie za hranice, držať hubu a krok."

Zaujímavé je aj spoznanie činnosti "monopolného molochu Slovkoncertu," ktorý povoľoval koncerty i radil ako majú byť rockeri oblečení a ostrihaní. Ak pred zahraničným účinkovaním Štátna bezpečnosť nezískala zo skupiny podpis spolupracovníka, vycestoval s kapelou pracovník Slovkoncertu.

"Po roku 1989 nastal obrat, zmena režimu, pomerov aj charakterov. Nastalo rušenie stoviek nezmyselných predpisov a nariadení, koniec éry monopolných agentúr a nahrávacích spoločností," hodnotia zmenu autori. Tiež konštatujú nový vplyv zahraničných vydavateľstiev, súkromných rádií a televízií, nastúpenie trhovej éry. Takže po vytriezvení nastali pre rockerov krušné časy. Niektoré kapely sa rozpadli, iné utlmili činnosť, ubudli koncerty a predaj albumov. Čitateľ spozná nové i obnovené kapely.

Záver takmer 340 stranovej knihy z vydavateľstva Slovart tvorí zoznam skupín a takmer 1500 rockových muzikantov. Najviac z nich sa vystriedalo v kapelách Collegium musicum a Fermáta po 24, Modus (35), Provisorium Deža Ursinyho (38) a Prúdy (44).




Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR