Kniha o živote a smrti. Fascinujúci príbeh, ktorý sa vás dotkne

Obsahuje rôzne, nie vždy chronologicky usporiadané epizódy z autorovho dobrodružného a na zážitky bohatého života.

„Človek by neuniesol život, keby poznal hodinu svojej smrti.“

Keď ako mladý muž prvýkrát navštívi ostrov Capri, okamžite sa doň zaľúbi a zatúži sa tam presťahovať. Pri kaplnke San Michele stretne tajomného muža a uzavrie s ním faustovskú dohodu, ktorá má zaručiť, že sa mu to podarí.

O tej chvíle podriaďuje tomuto snu všetky svoje kroky a v diele prevádza čitateľa dlhou a kľukatou cestou, ktorá k viedla k jeho splneniu: štúdium medicíny a prax „módneho lekára“ v Paríži, letá strávené stavbou vily na Capri, lekárska prax v Ríme, medzitým epidémia cholery v Neapole, zemetrasenie v Messine, vojna a iné ťažké skúšky, ktoré ako lekár prekonal. Pestré zážitky prepletá úvahami na vážne i ľahšie témy ako smrť, eutanázia, výskum na zvieratách, postavenie žien či povaha niektorých zvierat.

Približuje rušné roky strávené vo veľkomeste, kde liečil šľachticov a zbohatlíkov, ale aj bedárov v chudobných štvrtiach, a pokojný vidiecky život na milovanom ostrove, ktorého jasné svetlo sa mu napokon stalo osudným.

Moderátorka Hana Zavřelová odporúča:

Kniha o živote a smrti je miestami vtipná (napríklad vymyslená diagnóza kolitída), cestovateľská (Paríž, Londýn, Rím, Capri, Laponsko), desivá (Neapol v časoch cholery 1884-1911, či sprievodca mŕtvol). Mnohovrstevná kniha, ktorá je kombináciou memoárov, úvah, cestopisu, dokonca bájok či magického realizmu.

Stál som pri lôžkach kráľov, kráľovien a slávnych ľudí, keď bol ich život v ohrození, ba azda i v mojich rukách...

Munthe predkladá svoje zážitky a skúsenosti úprimne, otvorene, bez vyumelkovania. Nie síce chronologicky, ale časom vám to prestane prekážať. Musí vám byť sympatické, ako sa snaží na rôznych miestach porozumieť nielen jazyku, ale pochopiť miestnu mentalitu a kultúru. Tiež je pekná jeho láska ku zvieratám a vlastne všetkému živému, najmä pasáže o psoch.

Vypočujte si úryvok.
Z knihy číta Boris Farkaš:

Munthe mal jednoznačne skvelé pozorovacie schopnosti, vnímavosť a pochopenie. Cítiť z neho pokoru, ale aj zdravú sebavedomosť, nadhľad a schopnosť uťahovať si aj zo seba samého.

„Je to písané ľahkým perom, hoci rozpráva o smrti a živote. Je to miestami vtipné, zábavné, hravé, je tam inteligentný humor, nie prvoplánový. A aj dnes môže táto kniha mnohých osloviť. Ukazuje, ako sa žilo pred sto rokmi, kam sme sa posunuli napríklad v medicíne. Ale je tam aj obrovská láska ku všetkému živému,“ pochvaľuje si Hana Zavřelová.