Kniha na týždeň: S. D. Levitt, S. J. Dubner: Mysli ako freak

Bratislava 7. októbra (TASR) - Tiež vám vŕta v hlave, či chutia drahšie vína naozaj lepšie ako tie lacné, alebo prečo je také ťažké povedať obyčajné "neviem"? Neviete prísť na to, prečo vedia americkí školáci menej ako estónski? Alebo vás jednoducho už len nebaví rozmýšľať tak, ako ste rozmýšľali včera? Tak potom je tu pre vás kniha Mysli ako freak.

Po Freakonomics a Superfreakonomics prichádzajú Levitt a Dubner s ďalšou knihou bláznivej ekonómie s názvom Mysli ako freak. Skalným fanúšikom sa bude úvod zdať určite zbytočný, ale vy ostatní, dovoľte mi aspoň trochu priblížiť týchto priekopníkov. Dubner pracoval pre New York Times a pričuchol aj k písaniu kníh. Levitt študoval politickú ekonómiu, ale tá mu prišla nudná, a tak sa začal zaoberať ekonómiou zločinu. Ich cesty spojila náhoda, keď šéf prikázal Dubnerovi napísať o Levittovi článok. Zistili, že majú toho spoločného viac ako si mysleli, a tak si môžeme vychutnať v poradí už tretiu knihu, ktorá sa tak ako aj jej predchodkyne stala New York Times bestsellerom.

Možno sa vám zdá, že začínam trocha zoširoka, ale mám na to svoje dôvody. Vrelo vám odporúčam prečítať si aj prvé dve knihy. Síce je kniha čitateľná aj sama o sebe (za deň som ju mal prečítanú), ale v niektorých kapitolách sa rozvíjajú príbehy alebo kapitoly z predchádzajúcich kníh a bez nich nezískate celý obraz. Bude to ako v tých seriáloch, kde len na začiatku rýchlo zopakujú, čo sa stalo v minulej časti. Jednoducho prídete o veľa. A okrem iného je to mimoriadne pútavé čítanie.

Ak čakáte motivačnú literatúru typu Mysli ako freak za 10 dní, tak vás sklamem radšej ja, akoby by vás mala sklamať kniha, keď ju budete čítať. Je totiž formou značne podobná svojim predskokanom, čiže sa môžete tešiť na zdanlivo absurdné otázky. Neminú vás neuveriteľné príbehy a prekvapivé (ale o to pravdivejšie) rozuzlenia.

Každý príbeh znie vymyslenejšie ako ten predchádzajúci, keby, samozrejme, neboli podložené kopou výskumu a údajov. Ďalším plusom sú poznámky pod čiarou, osvetľujúce detaily, ktoré posúvajú rozprávanie vždy o kúsok ďalej. Aj keď sa možno niekedy snažili byť až príliš vtipné. Inak je dielo napísané veľmi sviežim rozprávačským štýlom, Dubnerovi vlastným, ktorý vám nedovolí knihu odložiť skôr, ako dočítate poslednú stranu. A to nie je všetko... Pozve vás premýšľať. Čo nie je dnes až také populárne.

Posolstvo autorov je jednoduché. Aby sa status quo nestal našou identitou, ale aby sme hľadali pravdu - nech už bude akokoľvek prekvapujúca, skrytá alebo jednoduchá. A nezabudnite, pravdu spoznáte podľa koreňov, tak ako pri zle nafarbených vlasoch.



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR