Kniha hodín kniežaťa Rohana (Horae principii de Rohan) sa dočkala vydania svojho unikátneho Faksimile

 

Kniha hodín kniežaťa Rohana je skutočným unikátom. Na rozdiel od podobných rukopisov vlastnených najvýznamnejšími inštitúciami v západnej Európe, a tiež veľmi dobre zdokumentovaných, bol tento neskorý stredoveký rukopis dlhú dobu pre vedeckú aj širšiu kultúrnu verejnosť neznámy. Kniha hodín Kniežaťa Rohana sa totiž dlho skrývala v depozitári Národní knihovny, z ktorej sa po dlhých desaťročiach po zásluhe vracia na výslnie záujmu umenia milujúcej verejnosti. O jej vzniku a ďaľších osudoch toho však stále vieme veľmi málo.

 

Kalendárna časť knihy obsahuje pre každý mesiac obrázky nebeských znamení a činností charakteristických pre danú časť roku, ďalšiu ilumináciu čerpajú námety v Bibli a životoch svätých. Samotný text je lemovaný širokým akantovým motívom s rastlinnými vzormi, skladanými geometrickými obrazcami a mytologickými bytosťami. Podľa spôsobu spracovania iluminácií sa predpokladá, že na práci na knihe sa podieľali štyria rôzny iluminátori, z nich ten najkvalitnější je autorom viac než polovice diela. Rovnako ako ostatní umelci však i on pre nás zostáva zatiaľ neznámy, ale podľa charakteru jeho práce usudzujeme, že sa pôvodne venoval doskovej či nástennej maľbe. Ďalšie informácie o vzniku knihy nám zatiaľ zostávajú skryté.

Na viac než sto rokov sa informácie o osudoch hodín vytratili, potom sa s nimi stretávame v majetku Charlese de Rohan, princa de Soubise et d´Epinoy (maršálka Soubise (1715 - 1787). Ten pôsobil ako pobočník kráľa Ludvíka XV., behom tzv. Sedemročnej vojny (1756 až 1763) bol poverený velením francúzkej armády v Nemecku. Po skončení vojny sa vrátil na výslnie dvora a tešil sa priazni kráľa a vplyvnej madame Pompadour a Dubarry. Práve z tejto doby pochádza prvá z rukopisných poznámok o pôvode knihy vpísaných na prvom liste hodín.

V sídle Rohanov v Čechách, na zámku Sychrov, prečkala kniha prvú svetovú vojnu, vznik Československej republiky i zrušenie šľachtických titulov. Po druhej svetovej vojne bol Rohanom na základe dekrétov prezidenta republiky všetok majetok zkonfiškovaný, a tak sa dostala do rúk štátu aj skvostná kniha hodín Pierra de Rohan-Gié. Od roku 1951 je kniha v opatere Národní knihovny.

 

Rohanovia, pôvodom bretanský šľachtický rod, sú vedľajšou vetvou starobylého rodu Porhöet, za jeho zakladateľa býva považovaný Allain de Porhöet, vikomt de Rohan, ktorý na začiatku 12. storočia začal vo svojom mene užívať názov rodného hradu Rohan (dnes departament Morbihan). Rod môžeme určite označit za úspešný, behom svoje skoro tisícročnej histórie sa postupne rozrástol do sedem rodových vetiev a jednotliví členovia rodu zasahovali do dejín Francúzka. Postupom času získali Rohanovia vojvodský titul a vďaka prezieravej svadobnej politike boli spriaznení so značným počtom europských panovníckych rodov.

Z hľadiska historických súvislostí s knihou hodín je pre nás dôležité meno Pierre de Rohan, seigneur de Gié (* 1451; + 1513). Ten síce ako druhorodený syn Ludvíka I. de Rohan-Guemené nemohol zdediť otcov titul, ale podarilo sa mu založiť ďaľšiu rodovú líniu Rohan-Gié. Vo svojej dobe patril Pierre de Rohan ku skutočnej elite Francúzka – bol maršálkom, vychovávateľom kráľa Františka I., značný vplyv mal aj za panovania Ludvíka XII. Práve v jeho dobe sa prvý krát stretávame s našou knihou. Podľa rukopisných poznámok v knihe, pochádzajúcich ale až z 2. polovice 18. storočia, to bol práve on, kto ju nechal okolo roku 1500 vyhotoviť pre svoju knižnicu na zámku Verger. Niektorí odborníci súdia, že kniha by mohla pochádzať

z iluminátorskej dielne v Rouenu.

          

Akosi jednoducho môžeme tzv. knihy hodín (lat. horae) charakterizovať ako rukopisy obsahujúce pravidelne sa opakujúce modlitby na každú liturgickú hodinu, obdobia, sviatkov a pod. a bývajú veľmi bohato odprevádzané ilumináciami. Ide o určitý návod pre stredovekého človeka, ako sa behom roka správne modliť. Klasická kniha hodín obsahovala napr. modlitby k Panne Márii, kalendár alebo modlitby praktikované v kláštoroch. Skvostné iluminácie potom podporovali vtiahnutie do deja aj hlbšiu meditáciu.

V dobách svojej najväčšej slávy symbolizovali tieto nákladné a prekrásne iluminované knihy značný luxus, a tak ich nachádzame vo vlastníctve členov vysokej spoločnosti. Je možné povedať, že s postupom doby sa ich vlastníctvo stalo skôr okázalým prejavom zámožnosti majiteľa.

Knihy boli bohato zdobené, opatrené kovaním i šperkárskymi prácami, a tak niet divu, že sa ich cena vyšplhala niekedy až neuveriteľne – výnimkou nebola cena väčšieho panstva, desiatok dedín či mesta so stovkami poddaných. Knihy hodín, spočiatku vyrábaných prevažne v kláštorných dielňach, tak bývali obľúbeným darom, napr. pri diplomatických jednaniach či svadbách medzi vládnucimi rodmi, dedili sa z generácie na generáciu, alebo sa stávali obľúbenou korisťou po vyhraných bitvách.

Veľký záujem o toto exkluzívne dielo tiež paradoxne prispel k ich zániku - v 15. storočí už pracovali vo Francúzku a Holandsku na výrobe týchto kníh celé dielne. Zvýšený dopyt musel byť uspokojovaný väčšou produkciou, ktorá nutne znamenala zníženie kvality. Smrteľnou ranou pre tieto špičkovo vybavené knižné exempláre bol vynález kníhtlače, umožňujúci masové šírenie kníh. Miesto doterajších prácnych iluminácií nasledujú tlačené drevorezy a nakoniec sa priečil aj samotný systém modlitieb, ktorý bol zrazu príliš komplikovaný.

 

 

Aj keď dnes disponujeme najmodernejšou technikou, proces vzniku dokonalej repliky tohto stredovekého skvostu bol možno rovnako náročný, ako tomu bolo v stredoveku.

 

Samotné tlačové skúšky trvali cca 4 mesiace a vo svojej finálnej fáze skoro ohrozili samotnú realizáciu tohto diela. Zadanie bolo totiž tak zložité, že sme s najväčšími odborníkmi v Českej republike neboli schopný nájsť technické riešenie prípravy tlače tohto rukopisu. Základný problém bol v tom, že z klasického skenu, ktorý má iba

3 kanály, bolo nutné vyseparovať 4 kanály pre tlač plnofarebnej škály a ďaľšie
4 kanály pre tlač zlatých odtieňov.

Samotných tlačových skúšok prebehlo nakoniec viac než 20 a v DTP štúdiu sa následne odpracovalo 2000 hodín pri použití najmodernejších technológii.

 

Pre tlačiarne neznamená zadanie typu „kniha, 320 strán, formát B5, 900 výtlačkov“ väčšinou žiadny veľký problém. Preto trvala tlač tohto faksimile na tlačovom stroji neuveriteľných 14 dní. Zákazka sa rozčlenila na celkom 160 príprav tlačového stroja, čo  je v prípade tak „malej publikácie“ úplne ojedinelý rozsah tlačovej práce.

 

Pre ďalšie zušľachtenie tohto diela bolo dôležité použitie špeciálneho technologického postupu, ktorý trval 3 týždne nepretržitej prevádzky na špeciálnom lakovacom stroji. V 868 výtlačkoch je použitej 110 kg zvláštnej emulzie spoločne s práškovým zlatom. Pre maximálnu zhodu s originálom sú nanášané celkom dva odtiene zlatej farby.

 

Samotná väzba jednej knihy trvá skoro 3 dni a je vyvrcholením kvalitnej práce všetkých ľudí. Na záver môžeme zdôrazniť, že proces väzby 868 kníh zaberie skúsenému týmu ľudí cca 1 rok práce. Kvôli kvalitnému spracovaniu väzby tohto unikátu boli použité súdobé pracovné postupy tak, ako je známe v tomto okamžiku zo 16. storočia.