Kľúče od rozhľadne si Banskobystričania požičiavali v lekárni

Banská Bystrica 12. júla (TASR) – História rozhľadní v Banskej Bystrici je spojená s tureckým nebezpečenstvom v 16. storočí. Ako tvrdia historici, na ochranu banských miest bol prijatý vojenský poriadok, ktorý nariaďoval zriadiť stanovištia, ktoré by monitorovali pohyb nepriateľa a v prípade nebezpečenstva oznamovali príchod tureckého vojska prostredníctvom ohňov a dymových signálov.


Podľa vedeckého tajomníka a historika Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici Vladimíra Sklenku, v Banskej Bystrici mali byť vybudované dve rozhľadne, teda strážne veže na kopcoch, z ktorých bol dobrý výhľad do okolia. Jedna mala byť na vrchu, nazývanom Daukušov les, pravdepodobne v okolí Panského dielu, a druhá, na vrchu Zamrzlom, časť kopca Urpín.

"Tieto strážne veže boli súčasťou strážneho komplexu pozorovacích veží - vartoviek, ktoré boli vybudované na vrchu Čabraď pri Krupine, na Sitne pri Banskej Štiavnici, na starom Zvolenskom hrade (Pustý hrad), pri Ľubietovej na vrchu Hohenstein (Vysoká skala), na Ľupčianskom panstve, na mieste Pustého hradu nad Sklenými Teplicami a na ďalších miestach," hovorí Sklenka.

Strážnu vežu – vartovku na banskobystrickom masíve Urpín postavili okolo roku 1587 vo výške 568 m. n. m. Mala štvorcový pôdorys rozmerov 4x4 metre, hrúbku múrov 60 centimetrov a dosahovala výšku viac ako osem metrov.

"Výhľad z vartovky bol úžasný. Najlepší bol južným smerom do Zvolenskej kotliny smerom na Zvolen, kde bolo možné na obzore vidieť aj vrch Sitno. Na západe bolo možné vidieť celý hrebeň Kremnických hôr. Smerom severným dominantný Pánsky diel a severovýchodným celý hrebeň Nízkych Tatier," približuje historik.

Turecké vojny sa však po 100 rokoch skončili a vartovka na Urpíne prestala slúžiť svojmu účelu. Napriek tomu sa stala obľúbeným miestom výletov Banskobystričanov. Hoci dnes na jej mieste stojí hvezdáreň, súčasné vedenie magistrátu uvažuje o obnovení rozhľadne.

"Vo svojom diele venovanom Zvolenskej župe ju spomína aj Matej Bel, ako strážnu vežu, z ktorej aj v prvej polovici 18. storočia bol prekrásny výhľad a ešte sa dali pozorovať aj pochodujúce vojská. Ale v jeho dobe sem už zvyčajne na jar vystupovala mestská mládež sprevádzaná hudbou, ktorá sa tam zabávala. V 19. storočí sa vartovka nachádzala v značne schátranom stave, preto sa rozhodlo o jej oprave na rozhľadňu. V roku 1879, na výročie panovníka Františka Jozefa a cisárovnej Sisi, pri nej vysadili dva javory," pokračuje v rozprávaní historik Sklenka.

Vyhliadková veža sa zachovala v nezmenenej podobe až do polovice 20. storočia a bola jednou z atrakcií Banskej Bystrice. Kľúč k nej si bolo možné požičať v Göllnerovej lekárni "U Murína" na hlavnom banskobystrickom námestí.

"Počas II. svetovej vojny, v marci v roku 1945, bola vyhliadková veža značne poškodená. V úsilí zachovať objekt sa rozhodli členovia astronomického krúžku pri Dome osvety v Banskej Bystrici vybudovať v jej priestoroch ľudovú hvezdáreň. Prestavba sa začala v roku 1958 a dokončená bola v roku 1961. V roku 2000 podľa banskobystrickej Vartovky pomenovali novoobjavenú planétku (asteroid)," uvádza Sklenka.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR