Kloptaň vo Volovských vrchoch nesie názov po baníckej klopačke

Prakovce 11. januára (TASR) – Banícku históriu Gelnického okresu pripomína aj kopec Kloptaň (1153 metrov nad morom), ktorý sa nachádza vo Volovských vrchoch. Hovorí sa, že jeho názov vznikol aj vďaka nemotornému mládencovi. O Kloptani, kde rastú i vzácne kvety, vznikli tiež piesne, ktoré turisti spievajú pri rozhľadni.


Ako pre TASR povedala turistka Jana Matzová, ktorá sa zaujíma o históriu Prakoviec, názov Kloptaň pochádza z nemeckého výrazu a v preklade znamená začiatok a koniec šichty v baniach. „Jednoznačne to bude založené na pravde, lebo bane boli všade naokolo - v Helcmanovciach, v Mníšku nad Hnilcom, v Prakovciach. A keďže je to jeden z najvyšších vrchov v našej lokalite, je pravdepodobné, že tam tá klopačka bola a keď na ňu klopali, bolo to počuť na všetky strany,“ povedala.

V materiáli od Tatiany Klimkovej z Knižnice pre mládež mesta Košice sa píše, že klopačka bola dutá jedľa. „Raz žil v Mníšku nad Hnilcom nemotorný a nešikovný mládenec menom Dumkopf - Hlúpa hlava. Z každej roboty ho vyhodili, a tak mu miestni dali poslednú šancu a nakázali mu klopať. Celé roky klopal tak podmaňujúco a čarovne, že ľudia sa tešili na ráno, aby mohli opäť počuť ten krásny zvuk,“ uvádza sa s tým, že raz zaklopal smutno - oznamoval tým koniec baníctva a uhliarstva. Po klopačke však zostal názov vrchu.

Pri dobrom počasí z neho vidieť aj Vysoké Tatry, Nízke Tatry či Kráľovu hoľu. „Kloptaň sa z každej strany rysuje ináč. Z niektorej je plytký, z inej strmý. Niekedy tam boli holiny, ešte keď som tam chodil s otcom. Rástli tam čučoriedky, brusnice a páslo sa tam stádo dobytka. Časom sa to zalesnilo,“ povedal Pavol Šimko z Klubu slovenských turistov (KST) Prakovce s tým, že spolu s partiou nadšencov v roku 1999 na mieste bývalého triangulačného bodu postavili novú rozhľadňu. Práci a vynášaniu materiálu sa venovali asi 40 sobôt a nedieľ. V spodnej časti je útulňa, kde sa v prípade núdze vyspí aj šesť ľudí.

Pri výstupe 1. januára vymenili na Kloptani 13. vrcholovú knihu, v ktorej boli zápisky aj od Poliakov, Maďarov či Nemcov. Na novoročných výstupoch sa pri rozhľadni stretávajú desiatky ľudí od roku 1984. Spievajú si tam aj piesne o Kloptani.

„Od starých Prakovčanov sa zachovala pieseň ‚Od Kloptani šnih leci, nechytaj me za pľeci. Ulap ty me za bočky, pobožkaj mi gambočky',“ povedala Matzová s tým, že pri príležitosti slávnostného otvorenia novopostavenej rozhľadne manželky chlapov, ktorí sa podieľali na jej výstavbe, zložili ďalšiu pieseň. „Nový rok už je pred dzverami, privitac ho podzme na Kloptaň. Pujdu šicke, veľkí, starí, mladí, nikto v chace nešme zostac sam,“ uviedla časť jej textu. „Spolu s učiteľkou Katkou Pindrochovou, ktorej manžel je dušou KST Prakovce, sme tiež zložili pieseň, ktorá sa zachová pre ďalšie generácie. Začína sa: ‚V náručí hôr slovenských je jeden krásny kút. V tieni stromov zelených objaviť ho skús. Túžba ťa tam zavedie i značka zelená, je tam krásne prostredie, rozhľadňa drevená,'“ povedala.

Na Kloptaň vedie zelená turistická trasa z obce Mníšek nad Hnilcom. Cez vrch a po hrebeni prechádza červená trasa, známa ako Cesta hrdinov SNP. „Je kratšia cesta a dlhšia cesta. Kratšia je strmšia a v lete trvá tak dve hodinky. Dlhšia má približne 8,5 kilometra a je miernejšia. Výstup trvá asi tri hodiny,“ povedal Šimko.

Vrch Kloptaň a jeho okolie s plochou viac ako 27 hektárov bol v roku 1993 vyhlásený za národnú prírodnú rezerváciu, dôvodom piateho stupňa ochrany je výskyt vzácnych rastlín, napríklad kosatca sibírskeho.



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR