Klimatizácia kancelárií z obyčajnej vody zo studne

BRATISLAVA 29. júla (WBN/PR) - V Košiciach na Murgašovej ulici je budova patriaca firme Honors, ktorá si sama vyrába chlad aj teplo. Na jeho výrobu nepotrebuje plyn, uhlie, drevo či iné palivo. Stačí jej na to obyčajná studničná voda. Na výrobu tepla a chladu využíva studňu, z ktorej čerpá vodu. V lete je využívaná na chladenie a v zime pomocou tepelného čerpadla odoberá z vody teplo a vykuruje budovu. Od roku 2007. Ale nie cez radiátory, ale cez moderný stropný chladiaci a vykurovací systém.


Klimatické zmeny priniesli zo sebou aj tepelné vlny, ktoré spôsobujú kolapsy z tepla. Akonáhle vystúpia denné teploty nad tridsať stupňov, zvlášť starší ľudia alebo chorí ľudia sa dostávajú do ohrozenia. Počet kolapsov osôb tohto roku dosiahol 22. júla hranicu 140 za deň. Odporúčania verejnosti ohľadom pitného režimu a pohybu na slnku len čiastočne riešia situáciu. Horúčavy v podobe tepelných vĺn spôsobujú, že ohrozenie života človeka sa zvyšuje v rozmedzí od 7% do 33%. Výpočty ukázali, že v dôsledku tepla zomrelo v štátoch EU v roku 2003 približne 30 000 ľudí v roku v roku 2010 má teplo na svedomí približne 55000 úmrtí. Je to vtedy, keď tepelná vlna nepretržite pôsobí na organizmus 48 hodín. Dochádza k tepelnému namáhaniu organizmu. Riešenie predstavuje prerušenie 48 hodinového pôsobenia tepelnej vlny na človeka. To je možné len v chladnejšom prostredí. Klimatizované priestory v budovách sú preto veľmi dôležité.

Ale mnohí ľudia majú zlé skúsenosti s klimatizáciou, ktorá vháňa studený vzduch do priestoru miestnosti. Je to preto, lebo chladenie priestorov budov cez fúkanie studeným vzduchom človeku zároveň spôsobuje množstvo nepriaznivých účinkov. Človek potrebuje prostredie, v ktorom je nízky pohyb vzduchu, aby si udržal tenkú vrstvičku mikroklímy na koži. To preto, lebo v koži máme snímače teploty a tie informujú náš mozog, aká je teplota a ako má regulovať výmenu energie tvorenej v organizme s prostredím. Ak ale fúkame studený vzduch, ktorým ochladzujeme priestor, chladný vzduch odstráni mikroklímu z kože. Výsledkom je, že informácia z kože skreslí skutočnosť a termoreceptory informujú mozog o nižšej teplote ako je skutočnosť. To vedie organizmus k zníženiu výdaja energie cez kožu a výsledok je, že sa energia hromadí v organizme. Ak človek z takéhoto priestoru vyjde von, organizmus začne byť správne informovaný o teplote a snaží sa ochladiť. Ale pri teplote nad tridsať stupňov má možnosť vydať energiu už len cez odparovanie potením. To spôsobuje okamžité spotenie človeka a zároveň značnú stratu tekutín, ktorú je potrebné doplniť.

Druhý negatívny efekt spojený schladiacimi systémami, ktoré fúkajú do priestoru studený vzduch je, že tento vzduch je zbavený vodných pár a často relatívna vlhkosť klesá pod odporučenú hranicu 30%. Ovievanie chladným a vysušeným vzduchom v kanceláriách spôsobuje často bolenie hlavy, zápaly či niekedy aj migrény a výrazne znižujú schopnosť pracovať. Nakoniec sú časté odporučenia, aby ľudia nechodili počas dní s vysokou teplotou do práce, alebo mali skrátený pracovný čas. Ľudia často riešia situáciu tak, že vyjdú z kancelárie na jednu alebo dve hodiny, nechajú si ju schladiť, potom klimatizačné zariadenie vypnú, pracujú hodinu a následne cyklus opakujú.

Ak človek navštívi jaskyňu, zistí, že k takýmto javom nedochádza. Moderné chladiace systémy v budovách umožňujú vytvoriť prostredie aj v horúcom lete, ktoré rešpektuje vlastnosti človeka a jeho spôsob ochladzovania. Sú to stropné systémy chladenia, ktoré nevíria vzduch. Podobne, ako slnko zohrieva v zime miestnosti cez okná žiarením, tak aj tento systém chladenia využíva žiarenie na prenos energie a schladzuje steny a podlahu miestnosti a od nich potom je ochladzovaný vzduch. Je to akoby ste navštívili jaskyňu. Nedochádza k víreniu vzduchu a počas pobytu osoby v takto ochladzovanom priestore dochádza k vyrovnaniu tepla medzi organizmom a schladeným prostredím. Z princípu nedochádza ani k vysúšaniu vzduchu. Potom aj prechod do vonkajšieho prostredia nie je sprevádzané spotením, ale postupnou adaptáciou organizmu, pretože koža podáva stále správne informácie do mozgu. Pobyt v takto schladenom priestore pripomína pobyt v jaskyni.

Čo je dôležité, pobyt v takomto priestore 4 hodiny a viac prerušuje účinky 48 hodinovej tepelnej vlny. Organizmus človeka vydá dostatok energie do prostredia a dôjde k vyrovnaniu energií. Tým dôjde k odstráneniu námahy organizmu. Riziko kolapsu organizmu sa znižuje na bežnú hodnotu nižšiu o 33%.

Riešenie je možné ešte vylepšiť tým, že chladenie využíva energiu z obnoviteľného zdroja energie obyčajnej studne vody.

Podrobnejšie informácie je možné získať na stránke http://www.honors.sk/obnovitelne-zdroje-energie/