Klimatickým utečencom hrozia pri migrácii právne problémy

Paríž 4. decembra (TASR) - Obyvatelia malých ostrovných štátov, ktoré sa boria so stúpajúcou hladinou oceánov, budú pri migrácii na súš pravdepodobne čeliť celému radu právnych problémov. Popri konferencii o klíme prebiehajúcej v Paríži to uviedli experti z Organizácie Spojených národov, informovala agentúra DPA.


Topenie ľadovcov zapríčinené otepľovaním atmosféry, v dôsledku ktorého stúpa hladina oceánov, spôsobuje problémy na celom svete. Nik ich však pravdepodobne nepociťuje intenzívnejšie než nízko položené ostrovné štáty, akými sú Kiribati, Nauru a Tuvalu ležiace v južnej časti Tichého oceánu.

Nedávny prieskum uskutočnený Inštitútom pre životné prostredie a ľudskú bezpečnosť na Univerzite spojených národov (EHS-UNU), ktorého výsledky prezentovali tento týždeň v Paríži na Konferencii OSN o klimatickej zmene (COP21), poukázal na to, že časť z celkovej 124-tisícovej populácie týchto troch štátov už s migrovaním začala.

Do inej krajiny odišlo už približne desať percent z obyvateľov Tuvalu a 15 percent z obyvateľov Nauru. Prieskum zároveň ukázal, že približne 40 percent domácností v Nauru "cíti, že migrácia bude (ich) pravdepodobnou reakciou, ak sa hladina oceánu ešte zvýši".

Kiribatský prezident Antone Tong v pondelok pri otvorení COP21 uviedol, že jeho krajina už začala plánovať presun na Fidži, ktoré prisľúbilo, že vysídlených Kiribatčanov prijme. Z Kiribati, najväčšieho spomedzi zmienených ostrovných štátov, ktorým hrozí zaplavenie, sa už do inej krajiny vysťahovalo približne 1,3 percenta populácie a približne 7,7 percenta sa v rámci krajiny presídlilo vnútorne. Problémy spojené s klimatickými zmenami boli pritom druhým najčastejším dôvodom, ktorý Kiribatčania uvádzali ako motiváciu na odchod.

Odborníčka na klímu z OSN Koko Warnerová však v súvislosti so situáciou, v ktorej sa tieto ostrovné krajiny ocitli, varovala, že takzvaní klimatickí utečenci nezapadajú do globálnych pravidiel pre migráciu. Pre týchto ľudí, utekajúcich pred nepriaznivým počasím spôsobeným klimatickými zmenami, bude podľa jej slov veľmi ťažké presídliť sa do inej krajiny, pretože sa následne ocitnú v "právnom vákuu".

Ekonomickí migranti, ktorí sa presťahujú do novej krajiny s cieľom zamestnať sa a mať lepší život, sa v nej totiž môžu uchádzať o víza. Utečenci, ktorí ušli pred prenasledovaním, zase môžu zažiadať o azyl na základe Ženevskej dohody o utečencoch.

Krajiny ako Švédsko či Nemecko síce podľa slov Warenovej vynakladajú obrovské úsilie, aby boli schopné poskytnúť ubytovanie utečencom z krajín zasiahnutých vojnami (napríklad zo Sýrie), nerátajú však s množstvom migrantov, ktorí budú svoje domovy nútení opustiť v dôsledku globálneho otepľovania.

Podľa výsledkov prieskumu EHS-UNU by aktuálne z ostrovov Kiribati, Nauru a Tuvalu chcelo emigrovať približne sedem až deväť percent populácie. Najväčšími problémami súvisiacimi so zmenami klímy sú v týchto krajinách nárast hladiny oceánov, sucho a to, čo odborníci nazývajú "prenikaním slanej vody", ktoré tamojším obyvateľom sťažuje ochranu zdrojov pitnej vody.

Zatiaľ čo zmienený prieskum OSN sa zaoberal výlučne týmito troma ostrovnými štátmi, aj iné ostrovné krajiny ležiace v rovnakej oblasti už vyzvali kompetentných, aby aktívne konali s cieľom pomôcť im vyrovnať sa s tým, čo nazývajú "bezprostredne hroziacou katastrofou".

"Kde a kedy môžeme my ako svetoví lídri povedať nášmu ľudu, že toto... utrpenie, toto číre šialenstvo, toto klimatické zverstvo už skončí?" spýtal sa vicepremiér Vanuatu Christopher Claude A. Emelee. A dodal, že napriek vedeckým dôkazom o globálnom otepľovaní a jasným vplyvom človeka naň chýba jasné riešenie situácie.

Podľa Medzivládnej komisie pre klimatickú zmenu (IPCC), celosvetového vedeckého konzorcia, môže hladina morí stúpnuť do roku 2100 o celý jeden meter, uviedla DPA. Ak by sa tak stalo, v ohrození by bola približne tretina populácie nízko položených ostrovných štátov, doplnil EHS-UNU.

Podporu v neutešenej situácii vyjadril týmto krajinám tento týždeň aj americký prezident Barack Obama. "Tieto národy nie sú najľudnatejšími a nemajú veľké armády... majú však právo na dôstojnosť a svoje miesto a ich hlas je potrebný na uistenie sa, že klimatická dohoda, ku ktorej dôjde tu v Paríži, nebude slúžiť iba záujmom najmocnejších," povedal Obama po stretnutí s lídrami ostrovných štátov.

Svetoví lídri sa momentálne na rokovaniach v Paríži snažia dopracovať k spoločnej dohode o maximálnom zvýšení teploty na planéte o dva stupne Celzia do konca storočia, a to stanovením hraničných limitov pre emisie oxidu uhličitého (CO2), ktoré budú môcť jednotlivé krajiny vyprodukovať.

Obama na stretnutí s lídrami ostrovných štátov, ktorým hrozí zaplavenie, prisľúbil finančnú pomoc vo výške 30 miliónov dolárov. Tie USA týmto krajinám venujú, aby sa ľahšie vyrovnávali s dôsledkami klimatických zmien.

Emelee však povedal, že vo veci musí nastať oveľa výraznejší posun, a vyzval na okamžité ukončenie prevádzok všetkých uhoľných elektrární. "Musíme si vybudovať súcit s touto planétou, keďže neexistuje nijaká iná alternatíva," povedal. "Vanuatu nemá inú voľbu. Tento malý ostrov je náš domov, naša záhrada, náš koralový útes aj samotná podstata našej existencie. To, čo robia svetoví zbohatlíci ľuďom vo Vanuatu, je tragické, neprijateľné a morálne zlé. Spôsob života, pri ktorom sa využívajú fosílne palivá, musí teraz skončiť," dodal Emelee.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR