|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
26. marca 2015
Klimatický atlas Slovenska pokrstili vodou z Lomnického štítu
Vysoké Tatry sa v týchto dňoch kúpu v slnku. Jeho východy vidia pracovníci observatória na Lomnickom štíte na Slovensku ako prví.
Zdieľať
Vysoké Tatry sa v týchto dňoch kúpu v slnku. Jeho východy vidia pracovníci observatória na Lomnickom štíte na Slovensku ako prví. Foto: TASR / Pavol Ďurčo
Ucelené kartografické dielo zahŕňa v 11 kapitolách klimatické charakteristiky Slovenska, pričom sú v ňom zhromaždené pozorovania za roky 1961 až 2010. Nadviazalo na Klimatický atlas Československa vydaný v roku 1958. „Veľmi laicky povedané je to kniha plná farebných máp, v ktorých nájdete charakteristiky počasia na našom území,“ priblížil atlas šéf SHMÚ Benko.
Mapy zobrazujú napríklad priemerné, či minimálne alebo maximálne teploty na celom území krajiny, priemerné zrážky, početnosť výskytu búrok, výskyt a maximálne hodnoty snehovej pokrývky, slnečný svit, alebo aj charakteristiky z vyšších vrstiev atmosféry. „Mapy ukazujú i trend narastajúcej teploty na území Slovenska,“ uviedol Benko.
Taký veľký časový odstup medzi najnovším a doterajším klimatickým atlasom je podľa riaditeľa SHMÚ daný aj samotnou charakteristikou klimatológie. Tá posudzuje počasie v dlhších časových obdobiach nazvaných klimatologický normál. Atlas zachytáva normál od roku 1961 do roku 1990, plus ďalšie dve dekády. Klimatológovia na ňom pracovali od roku 2010. Ide o jeden z výstupov projektu financovaného z operačného programu Veda a výskum. Najviac práce zabralo spracovanie údajov.
„Keď si predstavíte 600 zrážkomerných staníc, 100 klimatologických staníc, 200 fenologických staníc a celé toto obdobie, tak sú to naozaj nepredstaviteľné množstvá údajov, ktoré bolo treba spracovať, očistiť od chýb, validovať a následne z nich spracovať priestorovú analýzu,“ opísal Benko. Na tejto práci sa podieľali nielen vedci z Bratislavy, ale aj z regionálnych pracovísk ústavu v Banskej Bystrici, Košiciach a v Žiline.
Dnes pokrstený Klimatický atlas Slovenska vyšiel zatiaľ iba v obmedzenom náklade. Podľa riaditeľa SHMÚ je v pláne dotlač, vďaka ktorej by si ho mohla neskôr kúpiť aj bežná verejnosť. Benko predpokladá, že by sa atlas mohol dostať na pulty kníhkupectiev.