Klimatické zmeny: USA

  vyše 150 účastníckych štátov Kjótskeho protokolu sa dohodlo na nových rokovaniach o budúcich cieľoch ochrany ovzdušia, avšak nepodarilo sa im zapojiť do tohto procesu najväčšieho producenta skleníkových plynov - USA. Americká delegácia síce prejavila ochotu na dialóg s ostatnými štátmi o boji proti klimatickým zmenám, ale výslovne odmietla „rokovania o nových prísľuboch“.
„Je to signál svetového spoločenstva, že chce niečo podniknúť proti veľkej výzve klimatických zmien aj po roku 2012,“ povedala Regine Güntherová z ekologickej svetovej organizácie WWF. Hostiteľ konferencie, kanadský minister životného prostredia Stephane Dion, povedal, že sa účastníci predsa dokázali zhodnúť na „mape pre budúcnosť - na Montrealskom akčnom pláne (MAP)“. Zároveň dodal, že by  bol radšej, keby boli pri tom aj USA.
Spojené štáty, ktoré bojkotujú protokol na ochranu ovzdušia, naďalej odmietajú záväzné stanovenie emisií skleníkových plynov aj po roku 2012, keď sa skončia záväzky vyplývajúce z prvého kola Kjótskeho protokolu, hoci ich podiel na celosvetových emisiách nebezpečných skleníkových plynov predstavuje až 25 %. Diskusie o zapojení chudobnejších krajín by sa mali začať v roku 2006.

Dohody z Montrealu

- Na klimatickej konferencii došlo k vyše 40 dohodám vrátane rozšírenia Klimatickej rámcovej konvencie z Ria de Janeiro z roku 1992 a Kjótskeho protokolu z roku 1997.
- Konvenciu z Ria, ktorú ratifikovali aj USA, chce 189 účastníckych štátov rozšíriť aj o ďalšie opatrenia.
- Kjótsky protokol uviedlo do života 157 účastníckych štátov. V nasledujúcich rokoch by sa mali dohodnúť nové ciele o redukcii emisií skleníkových plynov, aby sa ochrana ovzdušia uskutočňovala aj po roku 2012.
- Časť svojich záväzkov môžu priemyselné krajiny splniť aj podporou proklimatických projektov v chudobných štátoch.
- Na návrh Papuy-Novej Guiney a Kostariky by sa malo v budúcnosti do opatrení na ochranu klímy započítavať aj zachovanie lesov. Asi 20 % tvorby oxidu uhličitého totiž vzniká vypaľovaním a klčovaním lesov.
- Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) má otepľovanie klímy aj výrazný vplyv na zdravie Európanov. Iba v lete 2003 tropické horúčavy zabili 35 000 ľudí, 15 veľkých povodní v Európe postihlo milióny ľudí a 250 zahynulo. Vyššie teploty prispievajú aj k rýchlejšiemu šíreniu choroboplodných zárodkov v potravinách.

(apl, Spiegel, WHO, int.)