Klimatické zmeny spôsobili v Prešovskom kraji ničivé povodne

Prešov 21. mája (TASR) – Nárast priemernej teploty, pokles zrážok, vlhkosti vzduchu a snehovej pokrývky, to sú dôsledky globálneho oteplenia. Zmeny klímy sa prejavujú letnými horúčavami, ktoré striedajú prívalové dažde, čo má za následok striedanie záplav a sucha. Škody, ktoré narobili povodne v posledných rokoch v Prešovskom kraji, patria medzi najvyššie na Slovensku.

Ako uviedol pre TASR vedúci Odboru starostlivosti o životné prostredie Okresného úradu v Prešove Miroslav Benko, klimatické zmeny v praxi znamenajú presun teplotných pomerov južných častí Slovenska do severných. Je pravdepodobné, že negatívne ovplyvnia vodnú bilanciu, poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, rybárstvo, zvýšia ohrozenie biodiverzity, čo sa prejaví na ohrození ľudského zdravia. Príkladom je minuloročná zima, ktorá patrila medzi päť najteplejších zím od polovice 20. storočia.

V Prešovskom kraji zaznamenali extrémne denné zrážky, čo viedlo k opakovaným miestnym povodniam. Vlani v mesiacoch máj a jún bolo letné počasie bez trvalých zrážok. Na viacerých miestach došlo však k prívalovým dažďom. Prešov 6. mája postihlo krupobitie a prietrž mračien, pričom to najviac pocítili obyvatelia Sídliska III, kde došlo k zosuvom pôdy a bahno súvisle zalialo niektoré komunikácie a suterény budov. Trvalo niekoľko dní, kým odtiaľ vyviezli vyše 700 ton bahna. Na záchranných prácach sa podieľalo 450 nezamestnaných a 20 väzňov.

„Príznačným javom pre prívalové zrážky je nevyrovnanosť zrážkovej činnosti v priestore a čase. Kým extrémne zrážky opakovane zasiahli časti Prešovského a Banskobystrického kraja, juhozápadné Slovensko v tom čase trpelo výrazným deficitom zrážok. Najvýraznejšia vlna prívalových zrážok zasiahla podtatranskú oblasť, búrky sprevádzalo krupobitie, silný nárazový vietor a intenzívny dážď,“ uviedol Benko. Pripomenul, že v Gánovciach spadlo 46,2 mm zrážok za hodinu. Takáto intenzita dažďa sa v tomto regióne vyskytuje raz za 50 rokov. Búrka 30. mája minulého roku najviac zasiahla povodia Popradu a hornej Tople a Torysy. Najvyšší zrážkový úhrn namerali v Plavči, kde spadlo 119,2 mm zrážok za hodinu.

Pokles zrážok a rast teploty narúša prirodzený vodný cyklus. Pri prívalových dažďoch stúpnu hladiny riek iba dočasne, čo má negatívny vplyv na podzemné zdroje vody. V minulom roku vo viacerých okresoch zaznamenali nedostatok vody v studniach a nádržiach, najviac trpeli obyvatelia Bardejovského okresu. Zvýšené znečistenie vody môže mať za následok aj zmenu a úbytok vodnej fauny a flóry.

„Zmeny sa očakávajú aj v lesných spoločenstvách. V oblasti  horských smrekových lesov sa výrazne zvýši zastúpenie buka a javora horského, zníži sa zastúpenie smreka. V oblasti stredohorských zmiešaných lesov nastane úplná absencia ihličnatých drevín, zhoršia sa podmienky pre buk, výrazne sa zvýši zastúpenie dubov, javorov a jaseňa,“ konkretizoval Benko.

Odborníci sa domnievajú, že s globálnym otepľovaním do určitej miery súvisí aj víchrica z 19. novembra 2004 v Tatrách, kedy sa padavý vietor - bóra prehnal pohorím a na rozlohe 12.600 ha vyvrátil a vylámal lesné porasty v páse lesa širokom tri až štyri km a dlhom 40 km. Dá sa predpokladať, že frekvencia výskytu poveternostných javov bude narastať, čo zhorší kvalitu a bezpečnosť obyvateľstva.

„Ak chceme spomaliť zmenu klímy, musíme spaľovať menej fosílnych palív a nahradiť ich obnoviteľnými zdrojmi energie. Musíme ochrániť ľudí a majetok pred prívalovými vodami či pred extrémnym suchom,“ doplnil Benko.



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR