|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Piatok 15.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Leopold
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
28. novembra 2015
Klimatické zmeny prajú parazitom, ktoré u nás napádajú psy
Klimatické zmeny menia správanie niektorých parazitov. Na Slovensko buď prichádzajú nové druhy, alebo sa tie už dlhšie udomácnené presúvajú do vyšších polôh.
Zdieľať
Ilustračné foto Foto: TASR/AP
Bratislava 28. novembra (TASR) – Klimatické zmeny menia správanie niektorých parazitov. Na Slovensko buď prichádzajú nové druhy, alebo sa tie už dlhšie udomácnené presúvajú do vyšších polôh."Za ostatných 100 rokov u nás vzrástla priemerná teplota vzduchu o 1,8 stupňa Celzia," povedal pre TASR Branislav Peťko z Parazitologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) v Košiciach.
V dôsledku dlhodobého otepľovania priniesli nového parazita na Slovensko napríklad komáre zo subtrópov. Je ním vlasovec, odborne dirofilária, na južnom Slovensku ho parazitológovia zaznamenali v roku 2005. Ide o veľmi tenkého, desať- až 30-centimetrového bieleho červa, ktorý je nebezpečný najmä pre psy. "V tejto oblasti je napadnutých desať až 40 percent psov, najmä tie, ktoré bývajú v búdach," uviedol Peťko. Aby sa z vlasovcov mohli v komárovi vyvinúť infekčné larvy, potrebujú trvale teplotu minimálne 14 stupňov Celzia po dobu štyroch týždňov. Tropické noci sú na našom území podľa odborníka bežné, a tak majú vhodné podmienky pre vývin a prežitie.
Na Slovensku sa nachádza aj komár rodu Anopheles, ktorý prenáša maláriu. Chýbajú však pôvodcovia tohto tropického ochorenia. "No tí sa sem môžu dostať napríklad i turistami z krajín ich pôvodu," konštatoval. Malária sa podľa neho v Európe pomaly šíri na sever, je už v Taliansku, Bulharsku či na Ukrajine. "U nás je to možno len otázka času," povedal. Toto ochorenie bolo na južnom Slovensku rozšírené v 50. rokoch, zlikvidovať sa ho podarilo začiatkom 60. rokov.
Do vyšších polôh sa pre vysoké teploty presunul kliešť obyčajný. Ten sa vyskytoval predovšetkým v listnatých a zmiešaných lesoch do 600 až 800 metrov nad morom, za posledných 20 až 30 rokov prešiel do horských oblastí. Dnes ho podľa Peťka bežne vídať na južných svahoch Nízkych Tatier, Veľkej a Malej Fatry či Strážovských vrchov. "V ďalších slovenských horách ich bežne nachádzame v lesoch vo výškach 1000 až 1200 metrov nad morom," podotkol. Parazitológovia ho zaznamenali aj vo výške 1460 metrov nad morom.
Za posledných 15 rokov možno zaznamenať pohyb aj u kliešťa pijaka lužného. Z lužných lesov v okolí Moravy, Dunaja, Ipľa či riek východného Slovenska sa rozmnožil údoliami o 80 až 200 kilometrov na sever a do výšok okolo 500 metrov nad morom. "S ním sa rozšíril parazit babézia psia, ktorá u týchto zvierat spôsobuje nebezpečné smrteľné ochorenie," vysvetlil. Pre človeka však nie je nebezpečná. Rozšírená je po celom južnom Slovensku.
Počet parazitárnych chorôb bude podľa Peťka v Európe narastať. Za posledných 20 rokov tu diagnostikovali asi 20 nových parazitárnych alebo infekčných chorôb. Nie všetko však podľa neho spôsobilo otepľovanie. "Veľký význam možno pripísať voľnému obchodu, turistike či obhospodarovaniu územia," dodal.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR