KLIMÁČEK: Spis ŠtB o návšteve Ginsberga u nás je kultúrnym dokumentom

Slávny beatnik Allen Ginsberg strávil v roku 1965 niekoľko mesiacov v Československu, z toho asi tri dni v Bratislave. Celý jeho pobyt podrobne zaznamenala Štátna bezpečnosť (ŠtB). Viac ako 80-stranový tajný spis, ktorý ŠtB skartovala, sa po rokoch podarilo obnoviť vďaka takzvaným mikrofišom, čiže fotomechanicky zmenšeným kópiám pôvodného dokumentu. Režisér Viliam Klimáček ich s pomocou scénografa Petra Janků získal z pražského Ústavu pro studium totalitních režimů. Aj na základe záznamov Štátnej bezpečnosti napísal polodokumentárnu inscenáciu Ginsberg v Bratislave, ktorú 4. októbra uvedú v bratislavskom divadle GUnaGU. "Tento fotoreprint považujem za obrovský literárno-historický a spoločensko-historický unikát," povedal na dnešnej tlačovej konferencii Klimáček.

   Spis ŠtB zo sledovania Ginsberga obsahuje okrem iného prepisy rozhovorov s Ginsbergom z prednášok a stretnutí s mladými ľuďmi o filozofii, sexe, literatúre či spoločnosti, ale aj fragmenty z jeho zápisníka, ktorý mu tajná polícia zhabala. "Vtipná situácia nastala v roku 1990, keď sa Ginsberg vrátil do Prahy a prvé čo povedal, bolo, že si prišiel pre svoj zápisník," hovorí Klimáček. Z 80-stranového zväzku, kde je väčšina dokumentov písaná strojom na tenkom papieri, sa podarilo zachovať 40 čitateľných listov. Zaujímavý je napríklad záznam z tlačovej besedy na Hlávkovej koleji. Ginsberg tam povedal, že je socialistom, alebo sa za neho považuje, ale marxistom nie je, pretože sa mu nepáči jeho zmýšľanie. Marxizmus a jeho výsledky v politickej sfére označil za krutý duchovný teror, ktorý obmedzuje všetkých ľudí a ktorý aj s obmedzenými ľuďmi počíta, pretože sa dajú viesť tak ľahko ako barani. "Pri tejto príležitosti povedal, že sa domnieva, že polícia by mala byť vykastrovaná, preto by sa tým stratila jej razantnosť a bola by len stádom oviec," zaznamenáva v spise jedna z osôb, ktorá Ginsberga sledovala.
   Divadlo GUnaGU vydáva 40 zachovaných strán zväzku spolu s ďalšími dobovými dokumentmi aj knižne. Pražský ústav povolil vydať spis ako nepredajný náklad. V počte 500 kusov bude k dispozícii návštevníkom predstavenia, ktorí si ho budú môcť zobrať bezplatne. "V tej verzii, v akej spis vydávame, sme však vymazali mená svedkov a ich ďalšie osobné údaje, pretože to boli často ľudia, ktorí sa s Ginsbergom stretli len na káve alebo ktorí s ním potom išli do bytu na žúr a ŠtB im za to následne ničila život," tvrdí Klimáček. Publikácia dokumentuje články z dobových novín o Ginsbergovej návšteve v Bratislave, text hry, autentické fotografie, ale aj prepis básnikových vystúpení.
   Ginsberg navštívil Bratislavu v marci 1965, počas celého pobytu ho sprevádzali básnici, hudobníci a ďalší umelci. "To, že bol Ginsberg vôbec v Prahe a to, že tam bol niekoľko mesiacov, je oveľa slávnejšia epizóda ako že bol pár dní v BA, ale my sme lokálpatrioti a robíme to z našej strany," vysvetľuje režisér Klimáček. Jeho prítomnosť v komunistickom Československu zapôsobila v neprajnej klíme vtedajšieho režimu ako zjavenie. V slovenskej metropole sa spisovateľ nakrátko zastavil po tom, čo ho vyhostili z Kuby a posadili na lietadlo do Prahy. Prišiel sem kvôli básnikom zo skupiny Osamelí bežci - Ivanovi Štrpkovi, Petrovi Repkovi a Ivanovi Laučíkovi. Spolu s nimi sa mal v Divadle poézie zúčastniť na verejnom čítaní. Ich spoločné vystúpenie v deň konania zakázali, recitovať mohol iba Ginsberg. "Čarovné je, že Ginsberg recitoval vo vtedajšom Divadle poézie, z ktorého sa potom stalo Divadlo na Korze. Ten priestor sa nachádza len 30 metrov od súčasného divadla GUnaGU," smeje sa Klimáček.
   Pri písaní hry využil Klimáček aj ústne svedectvá básnikov, celé dielo venoval literárnej skupine Osamelí bežci. Predstavenie obohatí unikátny 4-minútový film, ktorý s Ginsbergom v marci 1965 nakrútil v Bratislave Peter Repka. Básnik na osemmilimetrovú kameru zaznamenáva Ginsberga ako sa vo svojich povestných teniskách a vojenskom kabáte prechádza po upršanej Bratislave s budhistickými činelkami či ako s robotníkmi varí v kotli smolu. Dôležitou zložkou predstavenia je živá hudba - diváci budú počuť blues, ursinyovský rokenrol či alternatívny rapp v podaní Mariána Jaslovského a Dana Heribana. Muzikanti použili autentické sample inštrumentálnych a doposiaľ nezverejnených podkladov skupiny Beatmen k slávnej skladbe Let´s make a summer. Pieseň pochádza z roku 1965, kedy sa frontman kapely Dežo Ursiny stretol s Ginsbergom.
   Inscenácia má dve roviny - dokumentárnu a fiktívnu, ktorá je príbehom dievčaťa a jedného asistenta na filozofickej fakulte, ktorého ŠtB nasadí na sledovanie Ginsberga. Diváci tu uvidia Ginsberga aj ako kráľa majálesu, ktorého si vtedy zvolilo asi 100 000 študentov. V ďalšom momente hovorí postava básnika o roku 1965 nasledovné: "Doby, kedy sa našej poézie bojí aj štátna bezpečnosť sú síce hrozné, ale nepriamo tým dokazujú obrovskú silu slova. Silu, ktorú už toto slovo nikdy nebude mať." Hlavnú úlohu v inscenácii stvárni herec Vlado Kittler, ktorý sa na Slovensko vrátil len nedávno. Po 15 rokoch života v Spojených štátoch amerických je to jeho prvé angažmán na Slovensku. Spolu s ním si tu zahrajú aj autor hry Klimáček a Renáta Ryníková. Hosťom predstavenia je rapper Lyrik. Po skončení hry po krátkej prestávke uvedie GUnaGU ako bonus desaťminútový rapp, inšpirovaný Ginsbergovou básňou Vytie. Kostýmy pre všetkých účinkujúcich vytvorila Renáta Ormandíková.

(SITA) foto iffphoto