Kliešte prenikajú až ku Tatrám, kvôli zmene klímy

Košice 25. mája (TASR) – Klimatická zmena na Slovensku spôsobuje aj "sťahovanie" kliešťov z južných okresov Slovenska na sever až pod Tatry, kde už majú vhodné podmienky na život. "Kým pred 30 až 50 rokmi sa horná hranica rozšírenia kliešťa obyčajného pohybovala u nás na úrovni 600 - 800 metrov nad morom, dnes už bežne kliešte nachádzame v horských oblastiach do 1000 až 1200 metrov, na južných svahoch a hrebeňoch hôr, dokonca aj nad 1400 metrov," uviedol Branislav Peťko z Parazitologického ústavu (PÚ) Slovenskej akadémie vied v Košiciach.


Doterajší najvyšší nález kliešťa zaznamenali slovenskí parazitológovia vo Veľkej Fatre vo výške 1460 metrov nad morom. "Kliešte sa nám však nasťahovali aj do mestských parkov, najmä tých, ktoré komunikujú s periférnymi lesoparkami," dodal pre TASR Peťko.

S prenikaním kliešťa obyčajného do vyšších polôh sa šíria aj choroby, ktoré prenáša, najmä kliešťová encefalitída a lymská borelióza. Počet hlásených ochorení na kliešťovú encefalitídu na Slovensku, ktoré spracováva Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici, sa od roku 1993 pohyboval medzi 50 - 100 prípadmi ročne, za ostatných desať rokov viditeľne narastá. V roku 2013 ich bolo hlásených dokonca 162, čo sú tri prípady na 100.000 obyvateľov. Najviac sú postihnuté okresy na Strednom Považí, od Žiliny po Piešťany, ďalej severná časť Nitrianskeho kraja a najnovšie Banskobystrický kraj v oblasti Poľany, Krupinskej vrchoviny a Slovenského Rudohoria.

Okrem týchto hlavných pásiem sa ojedinelé ohniská vyskytnú aj v horských oblastiach. Od roku 1981 pozorujú vedci posun priemernej nadmorskej výšky ohnísk kliešťovej encefalitídy asi o šesť výškových metrov ročne. Kým v rokoch 1981-1984 bolo najviac prípadov v nížinách od 100 do 200 metrov nad morom, v rokoch 2000-2004 to už bolo medzi 200 a 300 metrami, pričom tento trend pokračuje. "Mierne zimy spôsobujú aj skorší nástup aktivity kliešťov. Kým v minulosti sa prvé prípady ochorení na kliešťovú encefalitídu vyskytli až v apríli, v súčasnosti je to v marci a februári, dokonca v rokoch 2008 a 2014 to bolo už v januári," konštatoval Peťko.

Ako ďalej uviedol, na lymskú boreliózu ochorie ročne približne 600 až 1000 ľudí. Na rozdiel od kliešťovej encefalitídy je rozšírená plošne po celom Slovensku a RÚVZ vo svojich správach poukazuje na pokračujúce sa šírenie aj tejto nákazy do severnejších okresov. "Odhalili sme aj nový cyklus kolobehu jedného z pôvodcov tohto ochorenia v ohniskách prostredníctvom jašteríc," doplnila Viktória Majláthová z výskumného tímu Peťka.

Na Slovensku však boli zaznamenané aj nové, kliešťami prenášané ochorenia. "Jednou z takzvaných vynárajúcich sa nákaz je anaplazmóza, ktorú spôsobuje baktéria napádajúca biele krvinky. Jej príznaky pripomínajú začínajúcu chrípku a v prírodných ohniskách ju udržujú najmä jelenia zver, ale aj drobné hlodavce, vôbec po prvý raz sme ju potvrdili aj u medveďov a v parazitovi kuklorodke jelenej," povedala o svojich pozorovaniach parazitologička PÚ SAV Bronislava Víchová.

Ďalšou tzv. podceňovanou nákazou je babezióza. Spôsobuje ju jednobunkový parazit červených krviniek, ktoré rozkladá a spôsobuje najprv anémiu a následne žltačku a krvomočenie. Na Slovensku je dlhodobo známa babezióza hovädzieho dobytka, ktorú prenáša kliešť obyčajný. "Od roku 2000 je na Slovensku známa aj babézia napádajúca psov. Práve psia babezióza zaznamenala za ostatných 10-15 rokov masívne rozšírenie po celom južnom Slovensku. Jej prenášačom však nie je kliešť obyčajný, ale kliešť zvaný pijak, odborne Dermacentor. V súčasnosti je to pre našich domácich miláčikov najväčšia hrozba. Ochorenie je smrteľné, ale vieme ho úspešne liečiť," zdôraznila Víchová.

Ako novú na Slovensku zaznamenali parazitológovia aj hepatozoonózu u líšok. Spôsobuje ju jednobunkový tkanivový parazit, ktorý je rozšírený v Stredomorí a prenášačom je tamojší kliešť z rodu Rhipicephalus, ktorý sa na Slovensku nevyskytuje. "Jeho úlohu musel prevziať iný prenášač, ktorého zatiaľ nepoznáme. Táto choroba sa však šíri požratím kliešťa," uviedla objaviteľka tohto parazita na Slovensku Majláthová.

Ako pripomenul Peťko, dôsledky klimatickej zmeny na Slovensku na šírenie kliešťov a chorôb, ktoré prenášajú, sú evidentné. Ľudia sa s tým musia zmieriť a reagovať opatreniami, ako napríklad pri bezpečnej cestnej premávke. "Musíme rešpektovať 'dopravné' predpisy pri pohybe a pobyte v prírode. Proti kliešťom je vhodné preventívne používať repelenty, pre zvieratá protikliešťové obojky, spreje, kvapky na kožu alebo aj tabletky. Proti kliešťovej encefalitíde sa môžeme zaočkovať. Na čo však nesmieme zabudnúť, je dobre sa prezrieť po každom návrate z lesa," radí odborník.





Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR