KleNOTY z múzea. Ako sa zbiera hudba

Bratislava 14. decembra (OTS) - Slovenské národné múzeum 14. decembra 2017 o 17.00 slávnostne otvorí profilovú výstavu SNM-Hudobného múzea, ktorá odkrýva hudobné bohatstvo, krásu nástrojov, nezvyčajnosť a vývoj nosičov hudby v čase s názvom KleNOTY z múzea. Ako sa zbiera hudba. Cez vzácne pamiatky fondu múzea predstaví hudobnú kultúru na Slovensku od stredoveku po 20. storočie. Pre návštevníkov bude výstava sprístupnená 15. 12. 2017 - 28. 1. 2019 v sídelnej budove SNM na Vajanského nábreží 2 v Bratislave.

Ako posledný zo série nosných projektov SNM v tomto roku, sú Klenoty z múzea výstavou plnou „nazbieranej hudby“, ktorú vo forme vzácnych zbierkových predmetov múzeum spravuje už viac ako štvrťstoročie. Vypovedajú o hudbe a hudobnom živote v rôznych historických obdobiach vo vzťahu k Slovensku.

Prostredníctvom osobných pozostalostí výstava prezentuje hudobných skladateľov moderne orientovanej generácie, napríklad Alexandra Moyzesa a Eugena Suchoňa, osobnosť Jána Cikkera, Jána Levoslava Bellu, jednotlivé pramene k tvorbe Mikuláša Schneidra-Trnavského a významnú bratislavskú rodinu hudobného skladateľa Alexandra Albrechta (1885 – 1958). S rodinou Albrechtovcov – Alexandrom a jeho synom Jánom, sa spája tradícia pestovania komornej hudby v prostredí domácej intimity – tzv. domáce muzicírovanie, ako známy fenomén v živote európskych meštianskych rodín. Dom Albrechtovcov bol po desaťročia mekkou umelcov a intelektuálov a rodinní priatelia (Béla Bartók, Ernő Dohnány a ďalší slovenskí skladatelia, interpreti a nadšení amatéri) našli v rodine platformu konfrontáciu vlastnej tvorby. Pozoruhodnou inštaláciou na výstave je autentický Albrechtovský hudobný salón, prevzatý z ich domu na Kapitulskej ulici v Bratislave.

Výstava témou Hudbe sa treba učiť predstavuje viaceré pamiatky hudobného vzdelávania a výchovy, ako doklady budovania hudobného školstva a profesionálnych hudobných inštitúcií. Pokrýva široké časové spektrum od 17. storočia až po vznik vysokého hudobného školstva Hudobnovedného seminára na Univerzite Komenského a vytvorenie Hudobnej a tanečnej fakulty Vysokej školy múzických umení v Bratislave v roku 1949.

Väčšina umeleckej hudby v Európe do 17. storočia bola vytvorená pre kresťanský chrám a liturgiu.
K najstarším prameňom v múzeu patria fragmenty stredovekých liturgických kníh. Na výstave sú prezentované aj tlače spevníkov, žaltárov aj zhudobnených titulov pre súkromnú duchovnú potrebu
a spev pri bohoslužbách vo viacerých jazykoch.

Vývoj písomnej fixácie hudobných zápisov dokladujú napríklad ukážky menzurálnej notácie – hudobného notačného systému (cca 13. – 17. storočie) a tabulatúry, ako zápis inštrumentálnej hudby renesancie a baroka pre brnkacie a klávesové hudobné nástroje.

Svetskú hudbu vo svojich rezidenciách si najmä od 18. storočia pestovala šľachta formou domáceho muzicírovania či vydržiavaním si platených hudobníkov. Predstavuje repertoár spojenia európskej umeleckej hudby a ľudových piesní a tancov zo Slovenska a okolitých krajín. Viacero pamiatok svetskej hudby pochádza z fondu Adamovského kaštieľa, kde sa v 50. rokoch 20. storočia sústredil skonfiškovaný majetok šľachty a cirkvi a z hudobných zbierok chórov kostolov. Nová kapitola v rozvoji divadelnej kultúry na Slovensku začala v roku 1920 Opera SND prvým predstavením Bedřicha Smetanu: Hubička. Na výstave je prezentovaný aj koncertný život 20. storočia prostredníctvom osobných fondoch interpretov a slovenského hudobného a kultúrneho života 20. storočia na koncertných pódiách.

Od 20. rokov 20. storočia sa hudba dostávala k poslucháčom aj prostredníctvom nových médií. Súčasťou bratislavskej pobočky československej spoločnosti Radiojurnal sa stal rozhlasový orchester, z ktorého 1949 vznikla profesionálna Slovenská filharmónia. Umelecké pretváranie ľudových piesni podnietilo založenie profesionálneho telesa Slovenského ľudového umeleckého súboru (1949).
Z ľudových tradícií čerpal český folklorista Karol Plicka vo svojom prvom slovenskom celovečernom zvukovom filme Zem spieva. Na výstave sú zastúpené aj pramene k populárnej hudbe, kde dominuje slovenské tango. Veľká fonotéka múzea je predstavená prvými záznamami pre mechanické hracie stroje, fonovalcami, šelakovými a vynilovými platňami, až po digitálne nosiče.

Zbierka hudobných nástrojov múzea sa radí k väčším zbierkam tohto typu v strednej Európe. Jej veľkú časť tvorí systematicky budovaná zbierka ľudových nástrojov. Na nich sa hrávala hudba podľa ucha a tradície. Z nedávnych akvizícií je pozoruhodná pozostalosť džezmena Jozefa „Doda" Šošoku a jeho mimeurópske nástroje.



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR