Klement Gottwald patril medzi ústredné postavy Víťazného februára

Bratislava 23. februára (TASR) - Dňa 25. februára 1948 sa na Václavskom námestí v Prahe konala manifestácia. Komunistický líder Klement Gottwald na nej pred 70 rokmi oznámil, že vtedajší československý prezident Edvard Beneš prijal demisiu nekomunistických ministrov a schválil návrh novej vlády, ktorej predsedom sa stal práve Gottwald. Tento deň československí pracujúci v nasledujúcich desaťročiach povinne oslavovali ako Víťazný február.


Český komunistický politik a štátnik Klement Gottwald bol prvým komunistickým prezidentom bývalej Československej republiky (ČSR). Pod vplyvom Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR) a Josifa Vissarionoviča Stalina presadzoval v 50. rokoch 20. storočia proces sovietizácie Československa.

Počas Gottwaldovho prezidentského pôsobenia sa vystupňoval komunistický teror v krajine. Bolo vykonaných viac ako dvesto rozsudkov smrti, vyše 100.000 ľudí sa ocitlo z politických dôvodov vo väzení a ďalšie státisíce osôb boli prenasledované a rôznym spôsobom perzekvované.

Klement Gottwald sa narodil 23. novembra 1896 v Dědiciach (dnes okresné mesto Vyškov, ČR) v bývalom Rakúsko-Uhorsku. Vyrastal ako syn chudobnej poľnohospodárskej robotníčky. Pred prvou svetovou vojnou sa vo Viedni vyučil za stolára. Práve tam sa zoznámil s organizovaným robotníckym hnutím a s myšlienkami socializmu. Počas prvej svetovej vojny (1915-1918) bojoval v rakúsko-uhorskej armáde, v lete 1918 však dezertoval. Po vzniku samostatnej Československej republiky (ČSR) slúžil v československej armáde ešte dva roky.

Keď v roku 1921 vznikla Komunistická strana Československa (KSČ), Klement Gottwald sa stal jedným z jej prvých členov. V rokoch 1926-1929 pracoval na pražskom sekretariáte KSČ a pričinil sa o jej boľševizáciu po vzore sovietskych komunistov. Svojou aktivitou sa K. Gottwald postupne prepracoval medzi vedúcich komunistických predstaviteľov, zvolili ho za člena najvyšších straníckych orgánov. Vo februári 1929 sa stal generálnym tajomníkom KSČ a strana sa tak dostala plne do područia sovietskej Moskvy. Gottwald a jeho stúpenci postupovali vo svojej politickej práci dôsledne podľa smerníc Komunistickej internacionály (Kominterny), ktorej cieľom bolo nastoliť pod vedením sovietskych komunistov celosvetový komunizmus bez ohľadu na použité prostriedky.

Po zákaze KSČ v roku 1938 emigroval do Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR), kde pôsobil do skončenia druhej svetovej vojny. V decembri 1943 sa Gottwald dohodol s predstaviteľmi londýnskej emigrácie na zjednotení domáceho a zahraničného protifašistického odboja. Do Československa sa vrátil v máji 1945 ako podpredseda vlády a predseda Národného frontu ČSR. Od roku 1945 až do svojej smrti zastával funkciu predsedu KSČ.

Po víťazstve komunistov vo voľbách 1946 sa Klement Gottwald stal predsedom československej vlády. V rokoch 1945-1947 sa štylizoval do úlohy rozvážneho štátnika a budovateľa republiky. Vo februári 1948 sa nekomunistickí členovia vlády odhodlali k odporu a podali demisiu. Uskutočnil sa však mocenský prevrat a vláda bola doplnená komunistickými ministrami. Dňa 25. februára 1948 sa pražskí študenti odhodlali proti situácii protestovať, no pri pochode na Hradčany proti nim tvrdo zasiahla polícia a Ľudové milície. Jeho účastníkov neskôr systematicky prenasledovali.

Dňa 14. júna 1948 bol Klement Gottwald po abdikácii Edvarda Beneša zvolený do funkcie prezidenta Československej republiky. Do československých dejín vošiel ako prvý robotnícky prezident. Za jeho vlády došlo na začiatku 50. rokov minulého storočia k mnohým vykonštruovaným politickým a náboženským procesom. Bolo vynesených viac ako dvesto rozsudkov smrti, desaťtisíce občanov bolo odsúdených na doživotie alebo na mnohoročné väzenie. Prezident ČSR Gottwald hľadal nepriateľov aj medzi svojimi najbližšími spolupracovníkmi. Jedenásť z popredných komunistických funkcionárov vrátane Rudolfa Slánskeho a Vladimíra Clementisa odsúdili na trest smrti a popravili.

Klement Gottwald zomrel 14. marca 1953 v Prahe, krátko po návrate z pohrebu Josifa Vissarionoviča Stalina. Dožil sa 56 rokov. Pochovali ho v mauzóleu na pražskom vrchu Vítkov. Jeho zabalzamované telo tu bolo umiestnené do roku 1962, kedy ho pre zlý stav museli spopolniť.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR