Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Zo zahraničia

15. apríla 2021

KĽDR oslávila 109. výročie narodenia Kim Ir-sena, veľkolepé vojenské prehliadky tento rok chýbali



Uprostred pandémie koronavírusu a ekonomických problémov Severokórejčania vo štvrtok tancom po námestiach Pchjongjangu oslavovali 109. výročie narodenia Kim Ir-sena, zakladateľa Kórejskej ľudovodemokratickej ...



Zdieľať
aptopix_north_korea_anniversary_54784 6c476d84879042508c0070fb916a89a2 676x451 15.4.2021 (Webnoviny.sk) - Uprostred pandémie koronavírusu a ekonomických problémov Severokórejčania vo štvrtok tancom po námestiach Pchjongjangu oslavovali 109. výročie narodenia Kim Ir-sena, zakladateľa Kórejskej ľudovodemokratickej republiky (KĽDR).


Už tradične sa 15. apríl v KĽDR nazýva „Dňom slnka“, ktorý je najdôležitejším štátnym sviatkom. Tento rok sa však udalosť zaobišla bez veľkolepých akcií ako sú vojenské prehliadky, pretože KĽDR ich zvyčajne organizuje pri príležitosti výročí končiacich nulou alebo päťkou.

Najprv premiér, potom prezident


Kim Ir-sen, vlastným menom Kim Song-džu, bol politickým vodcom KĽDR od jej vzniku v roku 1948 až do svojej smrti. Najskôr ako premiér, od roku 1972 ako prezident republiky. V KĽDR vybudoval komunistický totalitný režim. Tá je jedinou komunistickou krajinou, kde vládne od roku 1948 jedna dynastia.

Narodil sa 15. apríla 1912 v chudobnej rodine neďaleko Pchjongjangu. Od roku 1924 žil v Mandžusku (severovýchodná Čína), kde sa prvý raz zoznámil s myšlienkami marxizmu-leninizmu. Bol členom Komunistickej strany Číny a ako príslušník jej armády sa od polovice 30. rokov zúčastňoval na protijaponskom odboji.

V roku 1935 sa stal politickým komisárom skupiny 100 - 200 mužov a v tom istom roku prijal meno Kim Ir-sen (Kim - "dosiahnuť slnko"). Po niekoľkých rokoch partizánskeho života sa zrejme v roku 1940 uchýlil do bezpečia Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR). Jeho prvá manželka Kim Čong-suk mu v Chabarovskom kraji porodila najstaršieho syna Kim Čong-ila.

Vyjednávanie so Stalinom a Maom


V roku 1949 sa stal Kim Ir-sen predsedom Kórejskej strany práce. KĽDR vyhlásili 9. septembra 1948 po tom, čo severokórejské orgány oznámili, že sa v krajine 25. augusta toho roku konali voľby a 99 percent obyvateľov v nich hlasovalo za jednotnú kandidátku tzv. demokratického frontu.

Hlavným cieľom Severnej Kórey bolo zjednotenie celej Kórey pod komunistickou vládou. Po založení KĽDR začal Kim Ir-sen okamžite vyjednávať s hlavnými komunistickými vodcami svojej doby - Josifom Stalinom a Mao Ce-tungom o napadnutí Kórejskej republiky (Južná Kórea).

Večný prezident KĽDR


Po skončení kórejskej vojny (1950 - 1953) postupne zaviedol monolitický myšlienkový systém Čučche a v roku 1972 uzrela svetlo sveta nová severokórejská ústava.

Kim Ir-sen sa následne ujal novozriadenej funkcie hlavy štátu. Jeho mandát mal päťročné cykly - každých päť rokov bol opätovne volený.

Po smrti mu priznali titul večného prezidenta. Funkcia "pozemského" prezidenta bola z ústavy vypustená. V súčasnosti je jeho telo vystavené v mauzóleu v Pchjongjangu.

Chcel sa dožiť stodvadsiatky


Zakladateľ a večný prezident komunistickej KĽDR Kim Ir-sen svojho času nariadil lekárom, aby ho udržali pri živote aspoň do stodvadsiatky. Navzdory bizarným liečebným praktikám sa však napokon dožil len 82 rokov, zomrel 8. júla 1994.

Tieto informácie sa objavili v knihe lekárky Kim So-jon, ktorá dlhé roky stála na čele Kim Ir-senom vytvoreného vedeckého inštitútu na výskum dlhovekosti, v ktorom boli sústredení poprední zdravotní experti KĽDR.

Po smrti Kim Ir-sena v roku 1994 prevzal moc v krajine jeho syn Kim Čong-il, ktorý vládol do svojej smrti 17. decembra 2011. Následne ho nahradil jeho syn Kim Čong-un, súčasný vodca KĽDR.


Zdroj: Webnoviny.sk - KĽDR oslávila 109. výročie narodenia Kim Ir-sena, veľkolepé vojenské prehliadky tento rok chýbali © SITA Všetky práva vyhradené.

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
POZOR: Zmeny sa dotknú aj režimu na hraniciach a podmienok karantény
<< predchádzajúci článok
Expolicajt Chauvin, obvinený z vraždy Georgea Floyda, odmietol na súde vypovedať