Klamlivou obchodnou praktikou sú aj nepresné informácie o tovare

Bratislava 14. októbra (TASR) - Na pultoch predajní môžu spotrebitelia nájsť výrobky s nepravdivými, nedoloženými, neúplnými, nepresnými, nejasnými, dvojzmyselnými, zamlčanými informáciami alebo so zlým prekladom, napríklad o bezpečnosti výrobku, čo možno podľa zákona o ochrane spotrebiteľa považovať za "klamlivú obchodnú praktiku".


"Spotrebiteľ urobí rozhodnutie o kúpe, ktoré by inak neurobil, pretože na výrobku alebo v rámci poskytovania služieb má k dispozícii nesprávne alebo nepravdivé informácie, a teda dochádza k ovplyvneniu jeho ekonomického správania alebo v niektorých prípadoch je takto uvedený do omylu," vysvetlila Marianna Čopíková z advokátskej kancelárie Krivak&Co. Upozornila na prílohu k zákonu o ochrane spotrebiteľa, v ktorej sú príklady klamlivých konaní alebo opomenutí a takéto konania sa za každých okolností považujú za nekalé. "Keďže ide o príklady, môžu sa za klamlivé považovať aj iné konania, ktoré v prílohe nie sú," spresnila.

Spotrebiteľ má právo na informácie o vlastnostiach predávaného výrobku alebo charaktere poskytovanej služby, o spôsobe ich použitia, o montáži a údržbe výrobku a nebezpečenstve, ktoré vyplýva z jeho nesprávneho použitia, montáže alebo údržby, o podmienkach uchovávania a skladovania, ako aj o riziku súvisiacom s poskytovanou službou.

"Ak je to potrebné vzhľadom na povahu výrobku, spôsob a dobu jeho používania, predávajúci je povinný zabezpečiť, aby tieto informácie zrozumiteľne obsahoval aj priložený písomný návod v štátnom, teda slovenskom jazyku," doplnila Čopíková. V podstate pri každej obchodnej transakcii, ako poznamenala, dodávatelia, výrobcovia, poskytovatelia služieb a predajcovia musia dodržiavať informačné povinnosti uvedené v zákone o ochrane spotrebiteľa.

"Poskytnuté informácie musia zodpovedať aj skutočnému stavu, inak pôjde o klamlivé konanie alebo klamlivé opomenutie poskytnutia informácií. Nemožno ani vylúčiť, že spotrebiteľ si mohol niečo zle vyložiť, ide najmä o vopred predpísané zmluvy. V takýchto situáciách pôjde o tvrdenie proti tvrdeniu," konštatovala.

Potrebné je preto dobre si preštudovať každý písomný doklad, zmluvu, návod a nejasnosti si nechať vysvetliť. Takmer každá vopred naformulovaná zmluva obsahuje totiž ustanovenie, ktoré hovorí, že obe zmluvné strany obsahu zmluvy porozumeli a potvrdzujú to svojím podpisom.

Spotrebiteľ sa môže domáhať neplatnosti zmluvy priamo u predajcu a v prípade, že nebude úspešný, tak podaním návrhu na súd. "Slovenská obchodná inšpekcia nemá takúto právomoc, nakoľko je dozorným orgánom, ktorý je oprávnený vykonávať kontrolu a udeľovať prípadné sankcie za porušovanie povinností ustanovených zákonom," dodala právnička.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR