Klamári majú iné mozgy

Kto často klame, má inú mozgovú štruktúru ako normálni ľudia, tvrdia to dvaja vedci - Yaling Yang a Adrian Raine z Juhokalifornskej univerzity v Los Angeles (USC) v októbrovom vydaní odborného časopisu British Journal of Psychiatry. Pre tento nový poznatok majú aj prijateľné vysvetlenie - klamanie je komplexný postup, ktorý si vyžaduje hustú sieť nervových buniek. Prebytok určitých nervových vlákien umožňuje chorobným klamárom perfektne zvládnuť umenie podvodu, zistili pri skúmaní mozgovej štruktúry notorických klamárov, podvodníkov a manipulátorov. Tento poznatok by sa dal možno v budúcnosti využiť v súdnictve či v podnikateľskej sfére na usvedčenie podvodníkov.
Už v predchádzajúcich štúdiách sa síce dokázala u normálnych ľudí pri klamstve zvýšená aktivita tzv. čelnej mozgovej kôry (PC), príslušnej na vnímanie pocitu viny a vytváranie morálnych predstáv. Teraz sa však podarilo tímu USC dokázať aj štrukturálne zmeny PC u notorických klamárov. Najprv prostredníctvom psychologických testov a rodinnej a sociálnej anamnézy skúmali 108 dobrovoľníkov z Los Angeles. Dvanásť z nich (11 mužov a jednu ženu) potom zaradili do kategórie s minulosťou notorických klamárov, 16 do kategórie s asociálnymi poruchami osobnosti, ale nie notorických klamárov (15 mužov, jedna žena) a 21 (15 mužov a 6 žien) do kontrolnej skupiny normálnych ľudí.
Potom ich mozgy vyšetrovali prostredníctvom magnetickej rezonancie (MRI). U chorobných klamárov sa našlo v PC o 25,7 % viac bielej substancie ako u skupiny asociálov, a o 22 % viac oproti kontrolnej skupine. Zato vykazovali klamári voči nej až o 14,2 % menej sivej substancie.
Zatiaľ čo sivú substanciu tvoria predovšetkým nervové bunky, biela pozostáva z nervových vlákien. „Vyšší podiel bielej substancie umožňuje klamárom perfektne zvládnuť komplikované umenie podvodu,“ tvrdí spoluautor štúdie profesor Raine, „pretože byť klamárom nie je jednoduché“. Musia sa vyznať v spôsobe myslenia iných ľudí a potlačiť vlastné emócie, aby neprejavovali nervozitu z obáv pred odhalením podvodu. Čím viac sú nervy vzájomne prepojené, tým ľahšie sa zdá človeku klamanie. Keďže notorickí klamári majú menej sivej substancie, nerobia si problémy s morálkou. U normálnych ľudí, ktorí si zaklamú iba občas, pomáha sivá substancia alebo mozgové bunky, vzájomne prepojené bielou substanciou, udržať klamanie pod kontrolou. Autistické deti majú napríklad v PC viac sivej substancie a menej bielej. Preto dokážu klamať iba s veľkými problémami.
Štrukturálne rozdiely v mozgu však nie sú zodpovedné za každé klamstvo, vysvetľuje Raine. Preto chcú vedci v ďalších štúdiách zistiť, či majú na to vplyv aj ostatné oblasti mozgu.

 Profesor A. Raine
Foto USC

(apl, USC)