Kiska podpísal zákon o bezpečnosti kybernetického priestoru

Bratislava 23. februára (TASR) - Definovať efektívne opatrenia pre bezpečnosť národného kybernetického priestoru je cieľom nového zákona o kybernetickej bezpečnosti, ktorý vo štvrtok (22.2.) podpísal prezident SR Andrej Kiska. Právnu normu vypracoval Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) v spolupráci s aparátom vicepremiéra pre investície a informatizáciu Petra Pellegriniho (Smer-SD).


Zákon, ktorý bude účinný od apríla, definuje kybernetický bezpečnostný incident ako akúkoľvek udalosť, ktorá má negatívny vplyv na kybernetickú bezpečnosť, alebo ktorej následkom je strata dôvernosti údajov, ich zničenie alebo narušenie integrity systému, obmedzenie alebo odmietnutie dostupnosti základnej alebo digitálnej služby, vysoká pravdepodobnosť kompromitácie činností základnej alebo digitálnej služby, resp. ohrozenie bezpečnosti informácií.

Nový zákon transponuje do slovenského právneho poriadku európsku smernicu o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii (NIS). Táto smernica NIS predstavuje prvú celoeurópsku legislatívnu úpravu v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ktorá sa zameriava na posilnenie právomocí príslušných vnútroštátnych orgánov, zvyšuje ich vzájomnú koordináciu a predstavuje bezpečnostné podmienky pre kľúčové sektory.

Zákon počíta s tým, že policajtov a vojakov, ktorí vykonávajú osobitne významné úlohy alebo mimoriadne náročné činnosti v oblasti kybernetickej bezpečnosti, možno odmeniť. V prípade policajta hovorí právna norma o príplatku až do výšky 90 percent súčtu jeho funkčného platu a hornej hranice prídavku za výsluhu rokov, v prípade vojaka je to príplatok do výšky 90 percent jeho hodnostného platu.

Pellegrini pred časom uviedol, že oblasť kybernetickej bezpečnosti je nekonečný príbeh vyžadujúci si neustálu adaptáciu na aktuálne veci, ktoré v kybernetickom priestore vznikajú. "Slovenská republika sa touto témou zaoberá dlhšie, bývalá vláda schválila stratégiu kybernetickej bezpečnosti, akčný plán, v ktorom sú pomenované aj konkrétne záležitosti, a ktorý predpokladá aj prijatie zákona. Ten vychádza z našich vládnych dokumentov aj z európskych predpisov," vysvetlil s tým, že Slovensko musí byť pripravené aj na cielený útok zo strany iného štátu, hekerov, vydieračov či teroristov.

V tejto súvislosti sa podpredseda vlády domnieva, že výdavky na obranu vo výške 1,6 percenta HDP by mali už zahŕňať aj výdavky na kybernetickú obranu štátu. Riziko kybernetického útoku na krajinu totiž považuje za reálnejšie než klasický vojenský útok.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR