Kiska dal zelenú ústavnému zákazu vývozu vody do zahraničia

Bratislava 5. novembra (TASR) - Ústavný zákaz vývozu vody zo Slovenska má od decembra zelenú. Prezident SR Andrej Kiska totiž podpísal novelu základného zákona štátu, ktorú parlament schválil.


V Ústave SR v článku 4 pribudne nový odsek: "Preprava vody odobratej z vodných útvarov nachádzajúcich sa na území SR cez hranice SR dopravnými prostriedkami alebo potrubím sa zakazuje; zákaz sa nevzťahuje na vodu na osobnú spotrebu, pitnú vodu balenú do spotrebiteľských obalov na území SR a minerálnu vodu balenú do spotrebiteľských obalov na území SR a na poskytnutie humanitárnej pomoci a pomoci v núdzových stavoch. Podrobnosti o podmienkach prepravy vody na osobnú spotrebu a na poskytnutie humanitárnej pomoci a pomoci v núdzových stavoch ustanoví zákon".

Doteraz sa v stručnom článku 4 uvádzalo: "Nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve SR".

Novelu ústavy predstavil Smer-SD po tom, ako pôvodný návrh novely zákona o vodách čelil rozsiahlej kritike opozície aj verejnosti. Minister životného prostredia Peter Žiga (Smer-SD) bol obviňovaný zo zámeru privatizovať vodné zdroje. On sám takýto úmysel popieral a dôkazom mala byť aj ambícia ukotviť zákaz vývozu vody do zahraničia priamo v ústave.

V pléne prešiel aj pozmeňujúci návrh Ľudovíta Kaníka (SDKÚ-DS), ktorým do ústavy zahrnul aj lepšiu ochranu nerastného bohatstva. "SR chráni a zveľaďuje toto bohatstvo, šetrne a efektívne využíva nerastné bohatstvo a prírodné dedičstvo v prospech svojich občanov a nasledujúcich generácií," znie Kaníkom presadený text.

Podpísal aj zákon o súbehu pomoci v hmotnej núdzi a mzdy

Ľudia, ktorí sú viac ako rok bez práce, by mali byť lepšie motivovaní nájsť si zamestnanie. Zabezpečiť to má zákon o pomoci v hmotnej núdzi, ktorý nedávno schválil parlament a dnes ho podpísal prezident SR Andrej Kiska.

Rezort práce v zákone zavádza súbeh pomoci v hmotnej núdzi a mzdy. Po novom tak nárok na pomoc v hmotnej núdzi budú mať tí dlhodobo nezamestnaní ľudia, ktorí si našli prácu a ich zárobok nebude vyšší ako dvojnásobok sumy minimálnej mzdy. "Cieľom je, aby ľudia, ktorí budú pracovať, mali vyšší príjem ako ľudia, ktorí zostávajú v hmotnej núdzi," zdôvodnil rezort.

Nárok na súbežné čerpanie dávok v hmotnej núdzi a príjmov z práce má mať aj občan, ktorý pred vznikom pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu bol dlhodobo nezamestnaný, alebo dlhodobo neaktívny. To znamená, že nebol síce evidovaný ako uchádzač o zamestnanie najmenej 12 mesiacov, avšak spĺňal by status dlhodobo nezamestnaného, ak by evidovaný bol. "Poslednou kumulatívnou podmienkou je, aby fyzická osoba pred vznikom pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu bola členom domácnosti, ktorej sa poskytovala pomoc v hmotnej núdzi," uviedol rezort.

Po novom tak ľudia, ktorí si nájdu prácu, majú v 1. polroku dostávať osobitný príspevok vo výške 126,14 eura mesačne a v 2. polroku majú dostávať príspevok vo výške 63,07 eura.

Podľa v súčasnosti platnej legislatívy pôvodne dlhodobo nezamestnaní ľudia majú nárok na poberanie osobitného príspevku vo výške 63,07 eura počas šiestich mesiacov. Ich hrubá mzda ale nemôže presiahnuť trojnásobok minimálnej mzdy. Podľa zákona je však vylúčený súbeh poskytovania pomoci v hmotnej núdzi a osobitného príspevku. To znamená, že ak človek dostane osobitný príspevok, stráca nárok na čerpanie dávok v hmotnej núdzi.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR