|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Sobota 28.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Ivana, Ivona
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
Na snímke Sooronbaj Žeenbekov. Foto: Facebook
Biškek 19. apríla (TASR) - Kirgizský prezident Sooronbaj Žeenbekov odvolal vo štvrtok vládu premiéra Sapara Isakova. Stalo sa tak krátko po tom, čo parlament vyjadril vláde nedôveru."Prezident schválil rozhodnutie, ktoré predtým prijal parlament, keď vyjadril nedôveru vláde, a podpísal dekrét na odvolanie kabinetu ministrov," uviedlo tlačové oddelenie kirgizského prezidenta, ktoré citovala agentúra TASS.
Agentúra Reuters poznamenala, že parlament vyjadril vo štvrtok nedôveru vláde v rámci zjavného boja o moc medzi Žeenbekovom a exprezidentom Almazbekom Atambajevom, lídrom Sociálnodemokratickej strany Kirgizska (SDPK). Členmi SDPK, ktorá má v parlamente najviac poslancov a dominuje aj vo vláde, sú Žeenbekov aj Isakov.
Po hlasovaní v súlade s ústavou mal posledné slovo Žeenbekov, ktorý mohol rozhodnutie parlamentu zrušiť, alebo vládu odvolať, čo aj urobil.
Odvolaním Isakova sa tak ukončila séria reorganizácií, ktoré spustil Žeenbekov krátko po svojom nástupe k moci vlani v novembri, keď odvolal poverencov svojho predchodcu Atambajeva zo štátnej bezpečnosti a úradu generálneho prokurátora.
Atambajev v októbrových prezidentských voľbách podporoval Žeenbekova, bývalého premiéra, ktorého víťazstvo malo exprezidentovi zaručiť zachovanie vplyvu na politickej scéne. V apríli však začal Atambajev Žeenbekova otvorene kritizovať.
Šesťmiliónové stredoázijské Kirgizsko, na ktorého území sa nachádza ruská vojenská základňa, bolo od získania nezávislosti v roku 1991 dejiskom viacerých politických konfliktov, ktoré vyústili do násilných revolúcií a pádu dvoch prezidentov: Askara Akajeva v roku 2005 a Kurmanbeka Bakijeva v roku 2010.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR