Niekedy je prospešné ísť na film a vedieť o ňom, čo najmenej. Ak teda radi riskujete, prestaňte čítať a vyberte sa do kina na Zvieraciu kazajku - možno skončíte rovnako nadšení, ako ja.

Seržant Jack Starks (Adrien Brody) spravil v roku 1991 v Iraku veľkú chybu. Dal si dole prilbu a skončil s prestrelenou hlavou. Keď zázrakom prežil, stal sa vojnovým invalidom s ľahkým poškodením mozgu. Jeho vetchá pamäť ho zradí aj v deň, keď sa stane svedkom vraždy policajta - skončí preto ako odsúdenec v ústave pre nebezpečne duševne chorých. Tam sa na ňom vŕši doktor Becker (Kris Kristofferson), ktorý cíti, že Jack je duševne zdravý, a považuje ho za simulujúceho vraha. Začne Jacka zatvárať v zvieracej kazajke do boxu o veľkosti truhly. Jack však zistí, že uprostred klaustrofóbie a traumatických spomienok zažíva znepokojivo príťažlivé vízie budúcnosti...
Zvieracia kazajka sa dá celkom dobre charakterizovať ako kríženec medzi Večným svitom nepoškvrnenej mysle a Experimentom. Ak vám nie je jasné, ako sa dá skombinovať vtipná, romantická úvaha o vzťahu muža a ženy s naozaj drsnou akčnou psycho-drámou, nuž... ani mne by to nesedelo, keby som to nebol videl na vlastné oči. Medzi Kazajkou a Svitom sa dá nájsť niekoľko nanajvýš zaujímavých paralel, ktoré bohužiaľ nemôžem rozobrať bez prezradenia podstatných bodov deja. Zvieracia kazajka ale nijakým spôsobom Večný svit nekopíruje - už preto, že je zameraná úplne iným smerom. Jackov príbeh otvára otázky kontroly nad vlastným životom, smrti, strachu a zla páchaného v mene dobra. Je to jednoducho film pre mysliaceho diváka - zriedkavý to jav v našich komerčných končinách.


O kvalite scenára svedčí aj fakt, že záver, akého som sa celý čas obával, mi nakoniec pripadal hlboko správny a uspokojivý. Režisér umne využíva napätie z blížiaceho sa dátumu Jackovej predpovedanej smrti, aby vtiahol diváka do deja a do vzťahov medzi postavami. Naopak mínusom je spôsob, akým sa Jack dostane do psychiatrickej liečebne - obsahuje totiž nenápadnú, no o to väčšiu logickú dieru, ktorú musí divák prehliadnuť a jednoducho prijať, že Jack skončí v cvokhause.
Na celú snímku (vrátane pochybného úvodu a filozofického záveru) sa však dá nájsť aj druhá, úplne odlišná interpretácia - stačí, keď zapochybujete o realite záberov, ktoré réžia vydáva za "skutočné" udalosti v Jackovom živote. Aj preto sa Zvieraciu kazajku oplatí vidieť viackrát. Ďalším plusom filmu je atmosféra. Scény v kazajke, dokonale klaustrofobické, sú prešpikované prudko zostrihanými flashbackmi, vďaka čomu príchod do "budúcnosti" vyvoláva príjemné uvoľnenie. Iné zábery v samotnom psychiatrickom zariadení sú ladené do bledých, studených farieb a dosť nasledujú všetky klišé podobnej tematiky, ale až tak veľmi to nevadí. Film je navyše doplnený kvalitnou hudobnou stopou s veľmi zaujímavými skladbami - až máte chuť zohnať si príslušné CD.
Všetky klady scenára aj kamery by však boli márne, nebyť prvotriedneho hereckého výkonu Adriena Brodyho v úlohe Jacka. Tento nositeľ Oscara (za Pianistu) dokazuje, že pozlátenú sošku nedostal márne a nebolo by čudné, keby ho nejaká trafila aj v budúcnosti. Brody má tvár s veľmi výraznými črtami, ktoré využíva naplno, avšak s veľkým citom a dôrazom na jemnosť emócie. Zaujímavosťou je fakt, že počas nakrúcania požiadal, aby ostal v kobke zavretý aj počas prestávok (pri zapnutej kamere). Počas jednej z týchto "pauzičiek" stratil nad sebou kontrolu a prepadol záchvatu paniky. Niektoré zábery vo filme sú teda 100% autentické.


Ďalšiu hlavnú úlohu (bohužiaľ nemôžem prezradiť akú) si zahrala britská hviezda Keira Knightley. Je to mimoriadne krásna herečka (ak ste si to ešte nevšimli :-) ) a jej  fyzický pôvab sám o sebe pôsobí miestami až rušivo. Nemôže však celkom zatieniť jej značný talent a suverenitu, s ktorou zvláda svoju postavu. Hrá mierne hysterickú ženu, a tak sa väčšinou pohybuje na hranici afektu, zvláda to však šikovne ako surfer na nábežnej hrane vlny. Je pravda, že správanie jej postavy sa neskôr trochu unáhlene zmení, to je však dôsledok scenára, ktorý nedáva dotiahnutiu premeny dostatočný priestor.
Medzi vedľajšími postavami sa kvalita herectva rôzni. Kým doktora Beckera hrá veterán Kris Kristofferson s celkom uveriteľnou chladnou agresivitou, dr. Lorensonová v podaní Jennifer Jason Leighovej trpí akýmsi tápaním a neistotou, ktorá vychádza skôr z herečky než zo samotnej postavy. Jackovho najbližšieho "spolutrpiteľa," neurotika Mackenzieho hrá zaujímavým, ale trochu príliš dominujúcim spôsobom Daniel Craig. Všeobecne treba pochváliť casting, pretože typovo sú všetky postavy fakt zaujímavé.
Pre diváka, ktorý si do kina príde oddýchnuť, bude Zvieracia kazajka poslabším filmom, pretože vo svojej povrchovej rovine ponúka nie veľmi originálny príbeh, na ktorého konci navyše ostávajú veľké diery v podobe rôznych nedotiahnutých miest a neuzavretých otázok. Práve tie však otvárajú priestor na hlbšiu úvahu a kladenie otázok iných, zaujímavejších. Ak sa teda radi po filme s priateľmi hádate, "o čom to vlastne malo byť," rozhodne si užijete.
The Jacket (USA, 2005, 103 min.) Réžia: John Maybury. Scenár: Massy Tadjedin. Kamera: Peter Deming. Hudba: Brian Eno. Hrajú: Adrien Brody, Keira Knightley, Kris Kristofferson, Jennifer Jason Leigh, Kelly Lynch, Brad Renfro, Daniel Craig