Český cestovateľ Láďa počas potuliek Švédskom zhodou okolností nenašiel na smetisku vyhodený kufor, obsahujúci množstvo fotografických negatívov. Fotografie, ktoré vyvolaním získal zobrazovali skupinu šiestich ázijských turistov na rôznych miestach Európy. Náhodu sa o tajomných negatívoch dozvie dokumentaristka Lucie Králová a so svojim filmovým štábom (nazývaným aj detektívna jednotka) sa pokúsi vypátrať identitu neznámych mužov z fotografií a nakrútiť o tom film.

Fotografie sa javia ako jediná stopa a dokazujú, že dotyční ľudia sa nachádzali na daných miestach Európy. No nielen to. Podrobnou analýzou sa dá vyčítať oveľa viac. K tomu dopomohla výstava fotografií v galérii Mánes, neskôr spolupráca filmového štábu s kriminalistami, súkromným detektívom, českými sinológmi a nakoniec aj s jasnovidcami. Je to ale dostačujúce na to, aby bola odhalená ich identita? V celku banálny nápad sa stal námetom filmu. Základná otázka teda znie: je možné vypátrať dotyčných neznámych v dnešných podmienkach technologických možností globalizácie?
Tajomné fotografie, na ktorých je takmer vždy zobrazená skupina šiestich ázijských turistov, tak generujú svoj vlastný príbeh. Nielen rekonštrukciou ich ciest, ktorých dôkazom sú miesta zaznamenané na fotografiách, ale aj rôznymi spôsobmi analýz ich osobností. No pátranie sa zdá byť bezvýsledné. „Zlyhaním“ projektu aj končí film 752 ukradených fotografií, pôvodne prvý dokument zostrihaný z tohto experimentu. Po jeho uvedení sa však stalo niečo, čo hádam nikto neočakával. Skupinu filmárov oslovila Centrálna čínska televízia s tým, že jej v hľadaní neznámych turistov pomôže. Štáb prichádza do Číny, aby sa napokon osobne spoznal s aktérmi z fotografií. Pozvanie do Číny stavia filmárov do nečakanej situácie. Sú zrazu vo svete, ktorý je diametrálne odlišný a k tomu treba doplniť, že čínski turisti zo stratených fotografií zastávajú vysoké štátne funkcie v jednej provincií. Z návštevy je oficiálna udalosť, dokonca aj v čínskych médiách interpretovaná značne nepravdivo. 


Lucie Králová, mladá režisérka a scenáristka nie je na Slovensku natoľko známa, no už v minulosti upútala filmom Zlopověstné dítě, uvedeným aj v slovenských kinách v rámci projektu Vzpomínky a zapomínání (2006). Ztracená dovolená mal byť pôvodne film o masovej turistike. Keďže však filmový štáb nemal dopredu nič dané a realizácia podliehala rôznym okolnostiam, pôvodná téma je len jednou marginálnou vrstvou. Film je zaujímavý najmä metódou akou vznikal. Jasný bol len koncept.
Ztracená dovolená tiež pojednáva o povahe fotografie ako náhrady spomienky, čo je však naznačené len implicitne. Tu je však jej primárnym zmyslom skúmanie jej vzťahu k človeku, ktorý ju vytvoril. Presnejšie, aké svedectvo môže ponúknuť o zobrazenom. Je možné podľa výrazu, z oblečenia, či zo zvláštneho držania cigarety v ruke, vytvoriť akýsi psychologický model osobnosti a tým lepšie určiť jej sociálny status alebo zamestnanie? Teda nie je len dôkazom o existencii zobrazovaného človeka. Koncept filmu však nie je vôbec nový. Pátranie po niekom z fotografie, je známou zápletkou najmä v hranom filme, ale aj v dokumente. Pri dokumentárnom filme to však súvisí s akýmsi osobným vzťahom autora k dotyčnej fotografii, alebo osoby na nej zobrazenej. V tomto prípade však takýto vzťah sprvu neexistuje, formuje sa počas celého nakrúcania. 
Pri Ztracenej dovolenej sa výnimočnosť fotografie stráca. Ide o banálne technické obrazy, akých sa vo svete stratí veľké množstvo. Ničím nevynikajú. Preto sa môže zdať, že motív pátrania nie je natoľko silný. Čo je teda dôvodom pátrania? Nie je odpoveď z úvodu filmu: "Je možné v dnešnej ére globalizácie vypátrať identitu neznámeho človeka?", trocha málo? Komicky vyznieva aj interpretácia čínskej televízie, ktorej pričinením je pátranie napokon úspešné, že išlo o akt medzinárodného čínsko-českého priateľstva. 


Odpoveďou na položené otázky je samotný film. Teda dôvodom nakrútenia dokumentu sa nestáva motív, ale samotné pátranie nehľadiac na výsledok. To samozrejme implikuje aj to, že množstvo tematickych rovín sa formovalo viac-menej náhodne. Podobne ako pri filme Český sen Filipa Remundu a Víta Klusáka. Tí sa podieľali značnou mierou aj na tomto projekte (filmový materiál nakrútený v Hong kongu), kde sa rovnako realizácia nápadu stáva obsahom filmového záznamu. V konečnom dôsledku je to experiment, ktorý vzišiel z „náhody“.
Ztracená dovolená obsahuje aj humor vznikajúci najmä z absurdných situácií zaznamenaných počas pátrania (rozhovor so švédskym policajtom o nemožnosti nahliadnuť do záznamov ukradnutých vecí, alebo veta o čínskom hoteli s viac ako piatimi hviezdičkami). Kladom je tiež využitie vtipných medzititulkov (tie v pôvodnej verzii neboli) a aj celkové skrátenie minutáže. Ztracená dovolená sa stala v roku 2007 víťazným dokumentom nad 30 minút na MFF Karlovy Vary. Zaslúžene...
Ztracená dovolená (ČR, 2006, 84 min.) Réžia: Lucie Králová. Scenár: Lucie Králová. Kamera: Tomáš Stanek, Braňo Pažitka. Hudba: Petra Gavlasová, Astor Piazzola / Escualo, Yoshue Zamashita Trio, John Rose, Otono Yoshihide / Tatak. Hrajú: Láďa Jelínek, Olga Lomová, Oldřich Král.