Opičí diktátor Caesar zviera v rukách miniatúru Sochy slobody. Posádka vesmírnej lode Icarus sa záhadne stráca vo vesmíre a pozorní diváci už vedia, kde sa ocitne. Na Zemi sa medzitým rozpútava revolúcia, ktorá pred vyše štyridsiatimi rokmi donútila na kolená Charltona Hestona. A filmoví producenti si mädlia ruky, že úspešne vzkriesili ďalšiu obchodnú značku. Tvorcovia najnovšieho prequelu sa naopak od smiešneho remaku (2001, réžia Tim Burton) rozhodli  investovať do digitálnej animácie, vďaka ktorej šimpanzy dokonale zatienili svojich ľudských hereckých kolegov.


V laboratóriách San Francisca sa rodí nové sérum na liečbu Alzheimerovej choroby. Opice, na ktorých sa zlúčenina testuje, sa náhle stávajú inteligentnejšími. Vedec Will zachráni mláďa pokusnej samice, v ktorého génovom kóde sa zachovali stopy lieku. Dostane mnohoznačné meno Caesar a prirodzene sa adaptuje do ľudskej rodiny spolu s Willom, jeho otcom a priateľkou. Po súdnom rozhodnutí, ktoré uvrhne Caesara do zajatia spoznáva šimpanzích príbuzných, ktorí jeho inakosť netolerujú. Odvrhnutý na perifériu medzi ľuďmi a opicami, plánuje pomstu, ktorá ho oslobodí. Zvieracia vzbura však nie je jediným nebezpečenstvom hroziacim ľudskej civilizácii.

Koncepcia Zrodenia je zaujímavá hlavne z hľadiska, že jej záver pozná každý znalec filmovej klasiky. Námet filmu, ktorý sa snaží odpovedať na otázku: "Prečo sa opice stanú dominantným druhom na našej planéte?" je síce jednoduchý a predvídateľný, ale vyvažuje ho geniálne prevedená formálna stránka filmu. Tam, kde zlyhávajú ľudské dialógy okorenené o príbehové klišé Hollywoodu, kraľujú scény bez slova, kde opičie postavy komunikujú pohľadmi a mimikou. Takmer neznámemu režisérovi Rupertovi Wyattovi (na konte má iba kriminálny triler The Escapist) patrí zásluha za to, že strety medzi zjednodušenými ľudskými postavami a opicami naberajú často až mrazivú hĺbku.Spolu s kamerou, obdivuhodnými efektmi a agresívnou hudbou sa spolupodieľa tiež na ukážkovo vygradovaných akčných scénach. Tempo filmu nastaví už úvodná naháňačka v džungli. Napriek zbytočným odbočkám, akými sú povinná americká romantika, alebo strety s materialistickým šéfom, sa dynamika stupňuje až do efektného  finále na Golden Gate Bridge. Najväčšou brzdou filmu sú ale ľudské postavy a ich hereckí predstavitelia. Na plagáte síce svieti meno Jamesa Franca, ale hereckou hviezdou je tu jednoznačne Caesar a jeho herecký predobraz, Andy Serkis. Možno to predsalen bol Wyattov zámer, aby opice pôsobili ľudskejšie než porcelánová Freido Pinto alebo bezdôvodne zákerný Tom Felton, ktorý akoby zreprízoval úlohu Draca Malfoya z Harryho Pottera.

Podobne ako pôvodná filmová séria, aj Zrodenie sa pohráva hlavne s myšlienkami ľudskej nadradenosti, netolerantnosti a strachu z inakosti. Okrem nich ponúka aj otázky vedeckej morálky a bezohľadnosti k prírode, čo len dokazuje, že aj drahé veľkofilmy by mali mať intelektuálnu rovinu (druhý plán), aby neupadli do zabudnutia.Osobne si myslím, že keby Zrodenie sledovalo osudy len opičích hrdinov, mohlo byť oveľa uveriteľnejšie, pohlcujúcejšie, filmársky inovatívnejšie a zaslúžilo by si plné hodnotenie. Aj vo svojej súčasnej verzii však ide o jedno z najväčších komerčných prekvapení a kvalitatívne slušne obstojí v konkurencii nielen tohtoročných kinohitov. Záver filmu, celkom očakávateľne, by mal otvoriť novú filmovú sériu.