Jeden z posledných kandidátov na zaujímavý horor roka. Tak skúsme, či skúsený režisér AA má na to...

Zrkadlá prichádzajú ako na zavolanie v období mimoriadne chudobnom na zaujímavé premiéry. Tohtoročná jeseň predstavuje jedno z najslabších filmových období, aké si nejeden divák pamätá. Preto aj Zrkadlá so svojou slabšou premisou či nie najlepšie spracovaným trailerom majú nárok na svoju šancu – Alexandre Aja žánru rozumie a herecké obsadenie nie je na zahodenie. Ale tohtoročné skúsenosti s horormi nie sú veľmi pozitívne, preto je opatrný prístup na mieste.
                 


Hororoví scenáristi milujú obrovské domy na strašenie ich obyvateľov, návštevníkov i filmových divákov. A Zrkadlá dokazujú, že prostredím pre naháňanie strachu nemusia byť iba staré barabizne, ako z oka vypadnuté Poltergeistu či iným klasikám. Novinka nás zasadí do prostredia domu obchodného a pomerne luxusného, kde však číha rovnako veľké nebezpečenstvo. Začína sa črtať v momentoch, keď tunajší strážnik Ben Carson vo svojom džobe príde o svoju rutinu a v obchoďáku sa objavuje jedna mŕtvola za druhou. Čo majú spoločné obete neznámeho vraha? Výskyt okolo zrkadiel. Zrejme sa tu deje niečo nekalé, mysteriózne, s ázijským nádychom... a Ben Carson prepadá šanci zistiť, čo to je.


Zrkadlá sú ďalším remakom ázijského hororu. A skôr ako k nemu začnete pristupovať s automatickým dešpektom (a niet sa čo diviť po tohtoročných skúsenostiach), vás upozorním, že tento si zaslúži väčšiu mieru pozornosti, ako OKO, Clona či iné jarné pokusy. Áno, Alexandre Aja je skôr majster brutalít, a ak od neho čakáte ďalšie Hory majú oči či Noc s nabrúsenou britvou, kroťte svoje chúťky na krv a vnútornosti. Aja ostáva pri svojom žánri, no mení výhybku na inú koľaj. Tentoraz chce napínať nervy (a menej vaše žalúdky) aplikáciou krutejšieho a atmosférickejšieho zla, ktoré sa nedá uchopiť, no v nejednej scéne je lepšie, ako vypadajúce črievko či vypadnutá buľva.
Najmä v prvej polovici nasadzuje osvedčený štýl ázijského hororu. Sériu nevysvetliteľných vrážd servíruje umne a s pozerateľnými hercami unášanými mystériom čakajúcim na svoje odhalenie. Štylizácia obyčajného strážnika do polohy amatérskeho detektíva je uveriteľná. Aja má k dispozícii zápletku a potvrdzuje nový štýl – vie strašiť aj podkožným spôsobom. 


Horšie je, že prekliatie japonských hororov sa úplne nevytratilo – pomalosť či poloprázdnota scenára sa prejavujú v druhej polovici Zrkadiel. Zatiaľ čo prvá hodinka je fajn, v druhej už scenár drhne, tempo sa spomalí a príde troška nudy. Už sa musí rozpletať zápletka, smerovať k finále – a nejde to hladko. Dokonca ani tá pointa nie je nezabudnuteľná a na tvári nejedného diváka vyčarí skôr nechcený úsmev ako prekvapenie.
Pripočítajme si ešte štandardné herecké obsadenie (Kiefer Sutherland, Amy Smart) a máme pred sebou prinajmenšom zaujímavý, aj keď ku koncu nevyrovnaný kúsok. Po zhliadnutí prevažuje skôr lepší pocit z prvej polovice ako rozčarovanie z druhej a v časoch tuctových fádnych remakov pôsobia Zrkadlá predsa len lepšie. Ale v rámci celého žánru sú len priemernou, štandardnou premiérou. I keď na tohtoročné pomery hororov lepšou, ako všetky ostatné.
Mirrors (USA/Rumunsko, 2008, 111 min.) Réžia: Réžia: Alexandre Aja. Námet: film Goeul sokeuro (V zrkadle, r. Kim Sung-ho, 2003). Scenár: Alexandre Aja, Grégory Levasseur. Kamera: Maxime Alexandre. Strih: Baxter. Hudba: Javier Navarrete. Hrajú: Kiefer Sutherland, Paula Patton, Amy Smart, Mary Beth Peil, Cameron Boyce, Erica Gluck, Julian Glover, John Shrapnel