|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Utorok 5.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Imrich
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Svet filmu |
|
|
Vyhľadávanie |
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
01. 04. 2019
Zranené srdcia
Nová povojnová dráma od režiséra Jamesa Kenta má solídnu premisu: odohráva sa v roku 1946 v zbombardovanom Hamburgu, kde pracuje Lewis Morgan na obnove porazenej krajiny. Ako vysoký vojnový hodnostár naráža na odmietanie zo strany domácich Nemcov, ktorí sa prirodzene sťažujú na sociálnu situáciu – namiesto domov majú rozvaliny, pracujú za minimálne mzdy či jedlo a v tomto provizóriu sa im bude ťažko prežívať nadchádzajúca zima. Nehovoriac o tom, že isté nacistické bunky sa ešte nezmierili s prehrou, vyznávajú ďalej Hitlerove myšlienky a dumajú ako ich pretaviť do činov.
Do tohto prostredia prichádza Lewisova manželka Rachael, ktorá si so sebou nesie zároveň obrovskú stratu z Londýna, kde prišla počas bombardovania o syna. Žiť v krajine, ktorá jej počas vojny zobrala ratolesť, sa jej príliš nepozdáva – tobôž, keď milosrdný manžel navrhne, aby v nádhernej vile spolu s nimi býval aj jej bývalý majiteľ, nemecký architekt Lubert, s dospievajúcou dcérou Fredou. Štvorica začína zdieľať jedinú budovu a hoci si pekne podelia časti (Nemci na podkroví, Briti na prízemí), nie je vylúčené, že medzi nimi bude prevládať rovnaká tenzia ako v celom Hamburgu. Poháňaní strachom i vlastnými stratami sa rútia do nečakaných momentov, ktoré menia ich vzájomné vzťahy.
KINEMAVIDEO4804.
Zranené srdcia majú výborný nápad v načasovaní i destinácii. Hamburg 1946 je málo využité miesto pre povojnové drámy a pritom v nej drieme kvantum napätia pre lokálne konflikty. Prvotné pohľady na trosky po bombardovaní vo vysokom uhle optiky kameramana Franza Lustiga navodia výbornú atmosféru a podobne pôsobí takmer melodramatický príchod Rachael na železničnú stanicu. Jazda cez zdrvené mesto smerom k vile uprostred zasneženej prírody vyzerá nádejne. Prehliadka vybavenej obývačky s pianom a obrazmi je lákavá, po čase poznáte viaceré miestnosti domu.
Každý z hlavnej štvorice zažil istú stratu a inak vzhliada do budúcna. Najviac to vidieť na Frede, ktorá sa nevzdáva strastí dospievania, blicovania v škole či nadväzovania nových kontaktov (otázne s kým). V podobnej situácii je aj Rachael, ktorá trávi veľa času sama alebo s Lubertom. Keira Knightley jej vtisla potrebnú rozpoltenosť i neistotu vyplývajúcu z odcudzenia s manželom (pri scéne na stanici ani netušíte, či patria k sebe) a zároveň jej veríte, že zmena prostredia jej môže v živote pomôcť. Postupné zbližovanie sa s Lubertom cez zákazy, príkazy i operu má osvedčené, ale fungujúce prvky melodrámy. Do istej miery je pochopiteľné – a James Kent nás dráždi rovnako ako protagonistov, kým sa dostane k niečomu fyzicky príťažlivému.
Ak nemáte záujem iba o štipku romantiky, budete sa lepšie cítiť v exteriéroch. Pretože tam vonku stále zúri nenávisť medzi dvomi národmi, Nemci vs. Angličania si nedarujú takmer nič. V troskách mesta trú biedu snaživí extrémisti, zatiaľ čo anglické ženy sa stretávajú pred Vianocami v krásnej kaviarni. Pohľad na život v roku 1946 je neraz zaujímavejší ako romantický trojuholník, ktorého jedna odvesna už takmer vychladla. Niekedy môže za to absencia komunikácie či vyčítanie niečo tomu druhému.
Zranené srdcia idú podľa šablóny a dostanú sa presne k potrebným bodom. Aby začala Rachael vôbec uvažovať o niečom inom ako stagnujúcom manželstve. Mužské postavy nie sú podceňované, čo je plus – správanie oboch je pochopiteľné. Ľahké to nemá ani Lubert klesajúci na spoločenskom rebríčku a najlepší je Jason Clarke ako Lewis, prekvapivý dobrák, neuveriteľný makač a predsa spoluvinný na smútku manželky. Máte mu držať palce alebo ho nechať ísť?
Napokon je najviac prekvapivé len to, že až toľko prekvapení vás tu nečaká. Keď si po prvej tretine urobíte medzisúčet videných línií a načrtnete potenciálne smerovanie, tam sa film aj dostane. Akurát finálny akt prináša možno odlišné rozhodnutia ako by ste sprvoti tipovali. Za to má film malé plus, že nie je úplne predvídateľný – a s dobrou kamerou a hudbou sa nad priemer ľahko vyšvihne. Ale na ešte silnejší či nezabudnuteľný kúsok v žánri mu čosi chýba. A aj Keira Knightley mala v nedávnej Colette ešte lepší part ako tu.
The Aftermath (UK / Nemecko / USA, 2019, 108 min.)Réžia: James Kent. Scenár: Joe Shrapnel, Anna Waterhouse, Rhidian Brook. Hrajú: Keira Knightley, Ned Wills, Pandora Colin, Jason Clarke, Anna Katharina Schimrigk, Jack Laskey, Fionn O'Shea, Kate Phillips ...
KINEMAVIDEO4804.
Zranené srdcia majú výborný nápad v načasovaní i destinácii. Hamburg 1946 je málo využité miesto pre povojnové drámy a pritom v nej drieme kvantum napätia pre lokálne konflikty. Prvotné pohľady na trosky po bombardovaní vo vysokom uhle optiky kameramana Franza Lustiga navodia výbornú atmosféru a podobne pôsobí takmer melodramatický príchod Rachael na železničnú stanicu. Jazda cez zdrvené mesto smerom k vile uprostred zasneženej prírody vyzerá nádejne. Prehliadka vybavenej obývačky s pianom a obrazmi je lákavá, po čase poznáte viaceré miestnosti domu.
Každý z hlavnej štvorice zažil istú stratu a inak vzhliada do budúcna. Najviac to vidieť na Frede, ktorá sa nevzdáva strastí dospievania, blicovania v škole či nadväzovania nových kontaktov (otázne s kým). V podobnej situácii je aj Rachael, ktorá trávi veľa času sama alebo s Lubertom. Keira Knightley jej vtisla potrebnú rozpoltenosť i neistotu vyplývajúcu z odcudzenia s manželom (pri scéne na stanici ani netušíte, či patria k sebe) a zároveň jej veríte, že zmena prostredia jej môže v živote pomôcť. Postupné zbližovanie sa s Lubertom cez zákazy, príkazy i operu má osvedčené, ale fungujúce prvky melodrámy. Do istej miery je pochopiteľné – a James Kent nás dráždi rovnako ako protagonistov, kým sa dostane k niečomu fyzicky príťažlivému.
Ak nemáte záujem iba o štipku romantiky, budete sa lepšie cítiť v exteriéroch. Pretože tam vonku stále zúri nenávisť medzi dvomi národmi, Nemci vs. Angličania si nedarujú takmer nič. V troskách mesta trú biedu snaživí extrémisti, zatiaľ čo anglické ženy sa stretávajú pred Vianocami v krásnej kaviarni. Pohľad na život v roku 1946 je neraz zaujímavejší ako romantický trojuholník, ktorého jedna odvesna už takmer vychladla. Niekedy môže za to absencia komunikácie či vyčítanie niečo tomu druhému.
Zranené srdcia idú podľa šablóny a dostanú sa presne k potrebným bodom. Aby začala Rachael vôbec uvažovať o niečom inom ako stagnujúcom manželstve. Mužské postavy nie sú podceňované, čo je plus – správanie oboch je pochopiteľné. Ľahké to nemá ani Lubert klesajúci na spoločenskom rebríčku a najlepší je Jason Clarke ako Lewis, prekvapivý dobrák, neuveriteľný makač a predsa spoluvinný na smútku manželky. Máte mu držať palce alebo ho nechať ísť?
Napokon je najviac prekvapivé len to, že až toľko prekvapení vás tu nečaká. Keď si po prvej tretine urobíte medzisúčet videných línií a načrtnete potenciálne smerovanie, tam sa film aj dostane. Akurát finálny akt prináša možno odlišné rozhodnutia ako by ste sprvoti tipovali. Za to má film malé plus, že nie je úplne predvídateľný – a s dobrou kamerou a hudbou sa nad priemer ľahko vyšvihne. Ale na ešte silnejší či nezabudnuteľný kúsok v žánri mu čosi chýba. A aj Keira Knightley mala v nedávnej Colette ešte lepší part ako tu.
The Aftermath (UK / Nemecko / USA, 2019, 108 min.)Réžia: James Kent. Scenár: Joe Shrapnel, Anna Waterhouse, Rhidian Brook. Hrajú: Keira Knightley, Ned Wills, Pandora Colin, Jason Clarke, Anna Katharina Schimrigk, Jack Laskey, Fionn O'Shea, Kate Phillips ...
Zranené srdcia
Autor: Michal Korec
Zdroj: Kinema