Henri Boulanger je Francúz. Doma ho nemali radi, tak sa stala jeho vlasťou Veľká Británia. Spoločnosť, pre ktorú pracuje, vyhlasuje hromadné prepúšťanie. Henri je cudzinec, a tak po 15 rokoch dostáva výpoveď. Nemá z čoho žiť, nemá za kým ísť. Túži spáchať samovraždu. Dva neúspešné pokusy ho však presvedčia o rafinovanejšom riešení životnej krízy. Požičia si peniaze a objedná si vraha. Profesionálneho zabijaka, ktorý by ho zbavil samého seba.

Aki Kaurismäki je Fín. Nakrúca filmy. Svojským spôsobom – chladne, odťažito a úsporne. Rozpráva príbehy plné existenciálneho zúfalstva... a predsa s humorom. Skrátka po seversky. Zmluva s vrahom (I Hired a Contract Killer) je snímka, na ktorej pracoval ako scenárista i režisér. Ktorú produkoval aj strihal. Dávno – pred dvadsiatimi rokmi. Avšak až v týchto studených jesenných večeroch sa stáva súčasťou slovenských filmových klubov. Vďaka putovnej prehliadke Projekt 100.


Zmluva s vrahom trvá sotva 80 minút. Napriek tomu len tak rýchlo neutečie. Spočiatku sa bude snažiť diváka zovierať ubíjajúcou atmosférou. Lenže po chvíli sa do existenčnej drámy zapletie mladá kvetinárka, vrah v sivom kabáte i netrpezlivosť hlavného „hrdinu“. A nielenže sa očakávaná tragédia zmení v absurdnú situačnú komédiu, ale ovzdušie príbehu zahalí nežný vánok i ponurý dym všadeprítomných cigariet.
Aki Kaurismäki nezaprie v žilách škandinávsku krv. Hoci snímku Zmluva s vrahom nakrúcal netradične v Londýne, pristupoval k téme typickým severským spôsobom. Nedovoľuje publiku priamo sa zúčastňovať na emocionálnom prežívaní postáv, ale nechá ho nezaujato a cynicky pozorovať hru osudu. S rozvahou prijímať inak dojemné gestá, bez obáv prihliadať (takmer) vražedným okolnostiam a surovo sa rehotať nad všemocnou iróniou.
Hoci si autor neustále drží citový odstup, nevidí svoje figúrky vo vyhradených čiernych farbách. Naopak im dodáva ľudský rozmer a tíško im fandí. Rovnako ako návštevník zatemnenej kinosály. Henri je nekomunikatívny introvert, večný samotár, ale posilnený alkoholom napokon dokáže rozviazať jazyk. Osudové žieňa síce vyzerá ako lacná šľapka, vo vnútri je však plná lásky. A samotný nájomný zabijak? V človeku sa prebudí ľútosť nakoniec aj nad prekliatym zlosynom.


Skutočným terčom Kaurismäkiho zloby nie je človek so svojimi slabosťami, ale systém. Zmechanizovaná spoločnosť, posielajúca pracovitých cudzincov späť na ulicu. Nabádajúca slabších z nás nekonečne sa ponižovať. Nútiaca človeka prežívať svoj život povrchne a bez radosti. Alebo dokonca vyzývajúca k podľahnutiu zdanlivo ľahšej ceste organizovaného zločinu. Posolstvo snímky je tak skryté v síce naoko nebadateľnom, ale predsa len prítomnom súcite či pochopení.
Pre fanúšikov ostrých kinematografických prúdov, obzvlášť tých severských, je teda Zmluva s vrahom akousi novembrovou povinnosťou. Vyznávači inteligentného vtipu zasa dozaista ocenia Kaurismäkiho nadhľad a nápaditosť. Pre príležitostného diváka bude snímka predstavovať možno náročnejšiu, ale v konečnom výsledku obohacujúcu skúsenosť. A na svoje si napokon môže prísť ktokoľvek, aj odchovanec starej punkovej legendy The Clash.