Drew Goddard je tvorca, ktorí nie je mnohým povedomý. Fanúšikom hororu Chata v horách (2012) azda zasvieti kontrolka, inými ani nepohne. Ďalšia indícia znie, že zručne adaptoval sci-fi Marťan a získal zaň oscarovú nomináciu. Povzbudený týmito úspechmi sa rozhodol, že ďalší film si napíše a súčasne zrežíruje sám – a vznikol mysteriózny triler Zlé časy v El Royale. Tradične platí, čím menej viete, tým si viac užijete, stačí sa pripraviť na dobrú premisu a výborne hrajúcich hercov.

Začnime premisou a najmä lokalitou, kde sa novinka odohráva. El Royale je vzácny hotel, ktorý leží na hranici dvoch štátov – Kalifornia a Nevada. Deliaca čiara neprechádza iba jeho pozemkou, ale dokonca aj recepciou a dá sa využiť na viaceré možnosti. Napríklad v Nevade sa dá naplno hrať na automatoch (ale až od 21 rokov), v Kalifornii zase viac piť. Časť izieb je v jednom štáte, časť v druhom. Je medzi nimi aj cenový rozdiel (a dolár na konci 60. rokov má predsa len inú hodnotu ako dnes), mnohí si však prišli sem oddýchnuť či skryť sa pred svojimi životmi a tajomstvami. A zišla sa tu pekne nesúrodá zostava: farárko Daniel Flynn, predavač vysávačov Laramie Sullivan, tajuplná černoška Darlene Sweet (prišla sem s dvomi kobercami či matracmi?) a neskôr dorazí aj roztržitá Emily Summerspring (dešifrujte to meno). Ubytuje ich mladíček Miles Miller, ktorému to na recepciu chvíľu trvá. A potom sa začnú diať veci...
KINEMAVIDEO4805.
Samozrejme, nepatrí sa prezradiť, čo sa stane. Ale oplatí sa pozastaviť už nad samotnou lokalitou, lebo El Royale je vskutku originálne miesto, ktoré je najmä v prvej tretine filmu využité naplno – predstavenie má šmrnc, skrýva nejeden dôvtipný moment a až neskôr zistíme, ako funguje a kedy zažilo najlepšie časy. Je škoda, že v ďalšej stopáži je už využité iba ako podklad na ostatné a hlavné dianie, pretože premisa by sa mohla využiť aj lepšie – dualita krajín, možnosť páchať niečo tu a skrývať inde atď.
O mystérium rozhodne neprídete, len Drew Goddard servíruje zápletku i konanie postáv veľmi opatrne. Dobre sledujte jednotlivé postavy – na ich zmapovanie budete mať dostatočný čas, lebo sú uvádzané dosť pomaly a v striedmych dávkach. Už len dialóg prvej trojice (Daniel, Laramie, Darlene) si pýta viac ako 15 minút a vtedy vám trkne, o čo Goddardovi ide – simuluje tu Tarantina a jeho precízne dialógové výmeny. Majster je iba jeden, ale ak by mal pôsobiť Goddard ako Quentinov žiak, rozhodne má dobrý potenciál. Je fajn sústrediť sa na skvelých hercov, ktorí vedia, čo majú hovoriť, ako to povedia a navyše si od prvého momentu budujú svoj charakter, takže ho môžete instantne milovať či nenávidieť.

Počet postáv sa postupne zvýši a Goddard nepoľavuje v tempe. Keď dorazí štvrtá persona, piata, opäť sa na chvíľu zastaví, dovolí nám spoznať ich zákutia alebo nastolí ďalší dialóg. A skryté motivácie postáv na tomto mieste sa začnú rozvíjať v druhej tretine, kedy sa dočkáme ďalších interakcií. Niekto prešaltuje na inú výhybku hneď, pri ďalšej postave budeme dlhšie tápať. Opäť platí – dlhé scény, top herci, ich dialógy.
Približne po hodine začne Goddard štruktúru filmu rozbíjať a nasadí dva zaujímavé elementy. Prvým sú klasické flashbacky, no mimoriadne dobre využité po formálnej i obsahovej stránke. Predelový záber nám tradične ukáže meno postavy a potom časť jej pozadia. Tento trik využíva režisér neustále a dokonca aj 10 minút pred koncom nám dopraje ešte jeden, aby sme pochopili minulosť istej postavy. Flashbacky sú krásne natočené, vynikajúco aranžované a donesú nás do úplne iných reálií ako zapadnutý hotel – áno, aj taká sekvencia ako „deti kvetov“ sa dá v dnešnej dobe natočiť veľmi pôsobivo.
Druhým elementom je pohľad na videné dianie z iného uhla. Neraz sa pozrieme na istý moment v hoteli očami inej postavy, čím zistíme viac. Znovu platí, nie je to nijako objavný efekt, ale Goddard ho využíva v správnej chvíli. Napríklad v istom zábere vidíme, ako jedna postava dostane istým predmetom po hlave. Ten ďalší záber nám ukáže, kto sa ním zahnal, prečo a výsledok scény. Ako skladačka to zapadne dobre.

Iste, 142 minút je na mysteriózny triler dosť. A keď si uvedomíte, že sa celý čas pozeráte na skupinu do 10 postáv, tak dupľom. No výborný casting vás presvedčí, že treba zotrvať. Jeff Bridges hrá výborne ako vždy, mrmlajúceho chlapíka s charizmou. Chris Hemsworth si tu strihol parádneho magora, ale Dakota Johnson rozhodne prekvapí, aj s mladučkou Cailee Spaeny. Jon Hamm ide správnu klasiku, dva najväčšie objavy sú však Cynthia Erivo (parádna rola!) a Lewis Pullman, syn starého dobrého Billa! Jeho recepčný sa síce najprv podoba na Toma Hollanda z nového Spider-Mana, no nedajte sa zmýliť.
Niekto by možno zostrihal aj polhodinu filmu, no to by celok prišiel o niečo cenné, rozvláčne. Takto sa dá užiť, akurát sa naň treba pripraviť, že dynamika je obetovaná dlhším sekvenciám s top hercami, aj fajn pointami.
Bad Times at the El Royale (USA, 2018, 142 min.)Réžia: Drew Goddard. Scenár: Drew Goddard. Hrajú: Jeff Bridges, Cynthia Erivo, Dakota Johnson, Jon Hamm, Chris Hemsworth, Cailee Spaeny, Lewis Pullman ...