Výber Petra Jacksona za režiséra Pána Prsteňov bola neuveriteľná výhra. Čo to má spoločné so Zlatým kompasom? Všetko.

New Line Cinema majú skvelý čuch na veľké veci. Po Pánovi prsteňov objavili pre svet pohyblivých obrázkov perlu súčasnej (detskej) fantasy - Zlatý kompas. Koniec koncov, prvý teaser na Zlatý kompas túto súvislosť priamo ukazoval, keď sa padajúci Jeden prsteň zmenil na alethiometer. Žiaľ, ukázalo sa tiež, že výber Petra Jacksona bol neopakovateľnou náhodou, kde štúdio preukázalo zmysel pre veľkorysosť (dohoda o nakrúcaní nie dvoch, ale troch filmov), organizáciu a praktickosť (producent Mark Ordesky) a najmä a hlavne vieru v dielo a talent režiséra, ktorý chcel zachovať dušu projektu. Z tohto všetkého dokázalo štúdio venovať Zlatému kompasu len niečo. Niečo málo. A najmä nie ochotu dostať do filmu skutočnú dušu príbehu.
                             


Sú svety, ako napríklad svet Lyry Belacqua v ktorom si ľudia nenosia svoju dušu hlboko v sebe, ale sprevádza ich v podobe živého tvora. Možno psa, možno sojky a možno opice. Podľa toho aká je skutočná povaha človeka. A sú svety, ako je napríklad ten náš, kde bielohlavý orol na dolárovej bankovke požiera dušu umenia. Aspoň tak to tvrdí v jednej zo svojich kníh Haruki Murakami a mne nezostáva nič iné než pritakať. 
Vo svete Lyry Belacqua je ťažké žiť. Všemocné Magisterium je predĺženou rukou cirkvi a vládne svetu dogmami a silou. Je to svet v ktorom miznú deti a nikto s tým nič nevie urobiť. Je to svet v ktorom je dobro aj zlo podivne podobné a neberie si rukavičky, keď chce čosi dosiahnuť. A tak si nakoniec uvedomujeme, že nezáleží na zástavách, ktoré nám vejú nad hlavou, ale na konkrétnych skutkoch, aké konáme. 


V našom svete je všetko v poriadku. Len pre istotu niektoré veci tutláme. Obrusujeme odlišné a príliš odvážne myšlienky, nie preto, že by vadili, ale aby náhodou neublížili eventuálnym zárobkom. Veď ľudia majú radi bezkonfliktné prázdne čačky-mačky. Nie?
Pravda, občas aj z prázdnych kulís vznikne dobrá zábava (Piráti Karibiku), a nie príliš velebený režisér zahviezdí. Tentoraz tomu tak nie je. Režisér Chris Weitz (Ako na vec) sa síce viackrát vyznal z obdivu ku Zlatému kompasu, jeho filmová verzia však trpí obrovskými chybami. Evidentne štedrý rozpočet (150 miliónov dolárov) síce stačil na nádherné kulisy, meniace kvázi-viktoriánske Anglicko a ľadové pláne z viet v knihe, na skutočný svet, no to je na dlho jediné pozitívum. 


Autori filmu sa od prvej chvíle topia v nedostatku času, ktorý majú na predstavenie mytológie. Zručne si v úvode pomáhajú prológom, ale ani ten nedokáže byť dostatočne jasný. Divák je tak ešte trochu v rozpakoch, keď sa začnú diať "veci". Už naznačené ochudobnenie základnej témy je jedna vec, druhou je však režisérsko/scenáristická nezručnosť v odvíjaní príbehu. Počas celých stotrinásť minút nie je ani stopa po zmysluplnej gradácii a najmä po rytme rozprávania. Neustály pocit ponáhľania sa niekam nedal priestor pre precítenie dramatických až hororových stavov, aké mala Lyra so svojimi divákmi prežívať. Ak pred rokmi malý Bastian skrz čítanie prekonal nezmernú vzdialenosť fantázie a prišiel Atreyovi a Falkovi na pomoc, nič podobné sa tentoraz v kine nedá zažiť. Zlatý kompas je veľkovýpravné pozlátko, navyše zle zrežírované. Ak možno niečo autorom uznať, tak je to skutočnosť, že Weitz si v pozícii scenáristu uvedomil, že originál má v sebe tri na seba nasledujúce finále a usporiadal ich po svojom - účinne pre potreby filmu. Medvedi tak predbehli výskumnú stanicu a skutočné finále sa odkladá na druhý diel.
Podobne bledo, ako spracovanie príbehu, dopadlo aj herecké obsadenie. Niektoré postavy sa mihli tak epizódne, že je takmer škoda ich spomínať (Christopher Lee), iné zostali mdlé. Platí to i na Nicole Kidman a Daniela Craiga, ktorí opätovne potvrdili, že im to spolu akosi nefunguje. Predstaviteľka hlavnej hrdinky Dakota Blue Richards podobne ako Sam Elliott boli zaujímaví, no skutočnou hviezdou filmu je podľa mňa ľadový medveď Iorek Byrnison (originálny hlas Ian McKellen). Vynikajúco animovaný (súboj o korunu kráľa je najlepšou scénou filmu), výrazný a od prvého momentu uveriteľný. 


Ostatné stránky filmu zostávajú nevýrazné. Nekoná sa žiadny nezabudnuteľný hudobný motív, inovatívna kamera, či prekvapivý strih. Všetko sa až do konca vezie v pohodlnom rytme bezkonfliktnej a bezfarebnej rozprávky. 
Vo svete Lyry Belacqua sa bojom o záchranu detí pred hrôzami výskumnej stanice nič nekončí, skôr naopak. Hrôzy sa dostávajú dokonca do nášho sveta a Lyra a ďalšie deti musia bojovať za nás všetkých. Ako to dopadne s filmovou Lyrou je teraz ťažko odhadnuteľné. Svet, zdá sa, má predsa len pozlátok už plné zuby a prvé ohlasy a tržby sú nepríjemným prebudením. Snáď to bude dostatočná sprcha pre zodpovedných, aby vymenili štáb a napravili čo pokazili. Chce to niekoho, kto sa projektu oddá a zároveň je obdarený veľkým rozprávačským talentom. Ešte stále majú v rukách skutočný diamant, aj keď to tak v kine momentálne nevyzerá.
The Golden Compass (USA/Veľká Británia, 2007, 113 min.) Réžia: Chris Weitz. Scenár: Chris Weitz. Kamera: Henry Braham. Hudba: Alexandre Desplat. Hrajú: Nicole Kidman, Daniel Craig, Dakota Blue Richards, Ben Walker