Jedného dňa ráno sa Parížanka Marie zobudí a s hrôzou zistí, že si nepamätá posledných pätnásť rokov svojho života. To je východisko románu Fréderiquea Deghella Život tej druhej, ktorého adaptáciu si vybrala pre svoj rovnomenný režisérsky debut v celovečernom hranom filme (podieľala sa aj na scenári), uznávaná a medzinárodne oceňovaná francúzska filmová a divadelná herečka Silvie Testud (1971). Do pamäti našich divákov sa táto talentovaná dcéra Talianky a Francúza zapísala asi najviac ako Európanka, ktorá sa usiluje presadiť v japonskom svete odlišnej kultúry vo filme Strach a chvenie (2003), verná priateľka speváčky Edith Piaf (2007) či ochrnutá Christine na vozíčku, ktorá hľadá zázrak v pútnickom mestečku Lurdy (2009). Menej sa vie, že je aj úspešnou spisovateľkou a najnovšie i scenáristkou a režisérkou.

KINEMAVIDEO1897.Mimochodom, hlavnú mužskú postavu Paula zverila svojmu všestrannému kolegovi - hercovi, režisérovi , scenáristovi a producentovi Mathieu Kassovitzovi, pod ktorého režisérskou taktovkou si zahrala krátko predtým. Ale rozhodujúcou voľbou bolo obsadenie postavy ústrednej ženskej hrdinky Marie vynikajúcou Juliette Binoche. V úvode príbehu sa s ňou stretávame ako s dlhovlasou dievčinou, ktorá sa uchádza o svoje prvé zamestnanie, lebo otec je po úraze ochrnutý a ona by sa mala finančne podporiť rodinu.  Zaujme ju zamestnávateľov syn Paul, nádejný autor komiksov, zdá sa, že je to láska na prvý pohľad a po oslave jej narodenín ich čaká vášnivá noc. A potom strih : Marie sa zobúdza v deň svojich narodenín, lenže o pätnásť rokov neskôr. Postupne zisťuje, že má krátke vlasy, 41 rokov, je úspešnou šéfkou nadnárodnej spoločnosti s cennými papiermi a v krásnom byte s romantickým výhľadom na Eiffelovku žije s malým synom-školákom a s manželom Paulom, lenže asi už iba dočasne, lebo na dvere klope rozvod.

Viac ako samotný príbeh, fascinuje herectvo Juliette Binoche. Vystačí s minimom slov, vyjadruje sa pohľadom, mimikou. Z jej tváre čítame zdesenie (keď zisťuje kam viedla jej honba za kariérou, pre ktorú bola ochotná obetovať rodinu), údiv (komediálne okamihy, v ktorých sa vyrovnáva s nástupom eura, vývojom techniky, o akej sa jej nesnívalo, i sveta) , pochybnosti (ako je možné, že sa obrátila chrbtom k rodičom, ale aj k vlastnému manželovi a synovi), ale aj odhodlanie vyrovnať sa s náhlou amnéziou a napraviť, čo sa dá. Lenže podarí sa jej to? Námet akéhosi zastavenia sa a posunu v čase, je v literatúre i vo filmoch celkom obľúbenou témou.. Koho z nás by nevzrušovalo to „ čo by bolo keby“? Prípadne, kto by sa nepohrával s predstavou, čo keby neplatilo to aforistické, že život sa žiaľ nedá žiť najprv „nanečisto“ a len potom „naozaj“. Záleží od uhla pohľadu tvorcov, ako sa rozhodnú danú tému spracovať. V prípade Života tej druhej ťažko hovoriť o „ľahkej romantickej komédii“ , ako sa dočítame v sprievodnom materiáli. Bez ohľadu na literárnu predlohu možno výsledku skôr vyčítať, že je akýmsi kokteilom žánrov a občas nelogických situácií. Nechýbajú pravda komediálne okamihy, keď sa hrdinka cíti stratená vo vlastnom byte a s pomocou gazdinej hľadá svoje auto, alebo keď listuje novinami a objavuje objavené, či na poznámku o víťazstve Francúzska si ho nespája so športom, ale s vojnou. I keď ktovie, možno diváka viac ako humorný podtext, zaujme psychologická rovina vzťahov – láska muža a ženy, ale aj rodičov a detí. A príjme i isté nereálne až rozprávkovo ladené momenty.

Napríklad Marie si nepamätá takmer nič zo svojho bývalého života, ale jej pracovná kariéra tým akoby neutrpela, finančnícke schopnosti si uchovala. Vie okamžite vyhľadať psychiatrickú pomoc, ale nie je schopná zveriť sa so svojím problémom manželovi. Prebudí sa  s psychickou dispozíciou spred rokov, schopná hrať sa so synom, milovať bez zábran, vyvádzať na lodnej diskotéke Vlastne má stále problém s úrovňou komunikácie-vracia sa k slovníku dvadsaťročnej, uteká pred konfrontáciou. Čuduje sa, čo sa to s ňou vlastne stalo, že vlastne nebola schopná povedať svojim najbližším, ako ich má rada,, že stratila priateľov a na muža, ktorého milovala iba štekala, hádala sa s ním a možno si našla za neho i náhradu.Osobne považujem za kľúčovú otázku to, keď sa spytuje: Akým človekom som vlastne bola – dobrým, či zlým? A ako je možné, že som sa takou stala? Na plátne sa odpovede nedočká ani ona, ani divák. Ale práve to je to znepokojujúce a vari aj  oslovujúce. Režisérsky debut talentovanej herečky Sylvie Testud Život tej druhej , ktorý do našich kín prináša distribučná spoločnosť Film Europe, stojí predovšetkým na hereckých výkonoch hlavných predstaviteľov a možno osloví iba istú vrstvu divákov, ale i tak je zaujímavým príspevkom k poznávaniu súčasnej európskej kinematografie. La vie d´une autre (Francúzsko/Luxembursko/Belgicko, 2012, 97 min.)Réžia: Sylvie Testud. Scenár: Claire Lemaréchal, Sylvie Testud