Britský režisér James Watkins sa na filmové plátno uviedol vynikajúcim Jazerom smrti (Eden Lake, 2008). Žiadne nadprirodzeno, čistý reálny strach z vražednej detskej roztopaše. Watkins opúšťa sociálny podtext, ktorý je hororovejší než zmaľované posmrtné ksichty. Tentoraz si vyberá ale duchársku knihu anglickej autorky Susan Hill The Woman in Black (1983), pričom mu výdatne pomohla televízna adaptácia z roku 1989 (r. Herbert Wise).

KINEMAVIDEO1453.
Madý právnik Arthur Kipps (Daniel Radcliffe) dostáva na starosť vybaviť dokumentáciu po zosnulej Alice Drablow. V Londýne opúšťa svojho 4-ročného syna Josepha (manželka zomrela pri jeho pôrode) a vydáva sa na niekoľkodňovú služobku do odľahlej pustiny menom Crythin Gifford, kde žije niekoľko obyvateľov v čudesnom strachu a žiali za náhle skonanými deťmi. Rozľahlý starý dom Alice Drablow leží uprostred bažín v Nine Lives Causeway, kde častý príliv odrezáva prístupovú cestu. Priamo v bahennej močarine pred rokmi zahynul malý Nathaniel. Telo sa nikdy nenašlo. Arthura znepokojujú podivné zvuky a preludy, keď sa  mu zjavuje záhadná postava ženy v čiernom.

Watkinsonova verzia Ženy v čiernom sa spolieha predovšetkým na zvukovú stránku. Výrazným prínosom je Beltramiho hudba (Vec 2011, Hra na utrpenie, Oko), no ten akoby vykrádal Hansa Zimmera z Kruhu. Duchársku atmosféru bohato dotujú nečakané zvukové efekty, často prevažujúce nad nezaujímavejším obrazovým materiálom. Pôsobivo zvolené prostredie nekonečných bažín umocňuje záhadnosť starej Drablowovej usadlosti, ktorá ukrýva tajomnú minulosť. Mladý Kipps postupne zisťuje príčinu obáv obyvateľov Crythin Gifford, aby sa počas príbehu prepracoval na vykonávateľa konečného aktu spravodlivosti a upokojil duše mŕtvych i živých.Koprodukčná britsko-kanadsko-švédska Žena v čiernom ponúka Radcliffovi možnosť zbaviť sa potterovských okov, dokonca stať sa obetavým a smrťou manželky poznačeným otcom. Arthur poctivo pátra v Drablowovej rezidencii a dumá nad duchmi. V predmetnej záležitosti kontaktuje miestnych a odhaľuje. Zdĺhavo a očakávane. Dej nenesie známky dostatočného posunu v investigatívnom počínaní. Diváka občas trhne pri ohlušujúcom zvuku uprostred domu, široké okolie bez známky civilizácie podfarbujú znepokojivé Beltramove tóny. Často uviazneme v spomienkach na Grudge, Ring či Dead Silence. Boľavú, hlbokou stratou poznamenanú Kippsovu postavu jatria novonadobudnuté poznatky o detských obetiach. Radcliffovi ale nie je umožnené rozvíjať Arthurovu vnútornú rozorvanosť, jeho postava jednoducho „chodí“ po dome a my sa s ním nebojíme.

Žena v čiernom je  súhrnom duchársko-hororových klišé, potrebných k vyprodukovaniu žiadaného filmového artiklu, ktorý využíva zvukové vymoženosti multiplexov. Vidiac film v efektovo oklieštenenejšom prostredí – nudíme sa. Záverečná obeta  takisto skĺza do priaznivého sentimentu, hoci zvrat prekvapivo zapôsobí. Pre porovnanie je dobré vidieť televízneho predchodcu Ženy v čiernom, kde Wise zvláda atmosféru v menej honosnej výprave, no o to viac zdieľame skľučujúce postavenie Arthura Kippsa a jeho subtílnejší a éterickéjší prelud ženy v čiernom.VYPOČUJTE SI ZVUKOVÚ RECENZIUThe Woman in Black (UK/Kanada/Švédsko, 2012, 95 min.)Réžia: James Watkins. Scenár: Susan Hill, Jane Goldman. Kamera: Tim Maurice-Jones. Hudba: Marco Beltrami. Hrajú: Daniel Radcliffe, Janet McTeer, Ciarán Hinds, Roger Allam, Lucy May Barker