Eric Bana zdrhá v čase, aj keď nechce, no k Rachel McAdams sa vždy rád vráti...

Henry je sympatický knihovník, ktorý nesie vo svojom živote ťažké tajomstvo akoby vystrihnuté zo stránok jeho zamestnania. Tento muž sa totiž dokáže resp. nechtiac presúva v čase. Po vzore nejedného komiksu či sci-fi sa stačí dostať na hranicu napätia, hnevu či stresu – a už sa ocitá na úplne inom mieste a v inom čase. Jeho chronologické potulky ťažko obsahujú pravidlá, no často sa pri ceste tam či späť v kope rokov dostáva k svojim milovaným či podstatným osobám. Jumper by vedel určite využiť takéto ponevieranie sa vo svoj prospech, no Henryho čaká veľká skúška.





 Keď má 28 rokov, stretáva krásnu dvadsiatničku Claire, zamiluje sa do nej – a začne miznúť a objavovať sa. Niekedy cestuje do minulosti a spoznáva ju ako dievčatko. Neskôr sa s ňou chce oženiť a prežiť šťastný život. Keď sa už našli, mohli by byť konečne šťastní, ale dá sa cestovanie zastaviť? A neovplyvní každá ďalšia Henryho cesta ich vzťah viac ako iba odlúčením na chvíľu?

Zriedkakedy sa vydáva romantický žáner na potulky k hranici sci-fi, no keď k nim dorazí, chce ich využiť naplno. Nečudo, vymýšľať x spôsobov, ako sa dá dvojica dokopy, zamiluje, na chvíľu rozíde a na konci zrejme za sprievodu happy-endu skončí, je stále náročné. A troška fantastiky, hrdinovia z inej doby, to nie je na škodu. Ukázal to už humorne Kate a Leopold, melodramaticky aj Dom pri jazere, ku ktorému môže novinka čiastočne odkazovať, no je predsa len iná.


Potulky časom sú dobrým osviežením tradičnej romantickej línie objavu, stretávania i následného spytovania sa, či my ako dvojica obstojíme čeliac problémom. Samozrejme, autori sa troška budú hrať s časovými paradoxmi, ale viac ako námet na skladanie scén v pravom poradí nám ukazuje známe scény v úplne odlišnom. Skákanie z jednej dekády na inú, zblíženie i nastolenie krízy funguje v rámci príbehu dobre, ale musíte byť nesmierne pozorní, aby vám kus línie neušiel.
Na pomery romantickej drámy sa tu deje pomerne veľa a komplexný príbeh knižného bestselleru je zhutnený len do 107-minútovej dĺžky. Väčšie množstvo deja, odlišné časové momenty vedú k spočiatku chaotickému príbehu, no smerom ku koncu sa začne vyjasňovať – a predovšetkým vytvorí celistvé charaktery, ku ktorým možno vzhliadať a držať im palce v romanci až do konca.
Robert Schwentke pritom točí kôpku klišé s radosťou a staromódne. Vystačí si s bohatým obsahom ako-tak vypreparovaným z knihy. A je to dobré, zbesilý moderný štýl by vyrazil tejto peknej romanci skrytý pôvab a čaro bohatých postáv. Jediný povolený prostriedok na úspešné ladenie formy prichádza v jemnom náladovom soundtracku, ktorý dodal Mychael Danna. A hoci si ho možno nebudete pamätať ako hudbu z Domu pri jazere, tejto dráme náramne pristane.


Rovnako aj herecké obsadenie opierajúce sa o silnú dvojicu, ktorá prakticky ťahá celý film. Bola len otázka času, kedy sa talentovaná Rachel McAdams vráti k romantickému žánru, ktorý ju tak vystrelil do povedomia – a po piatich rokoch možno konštatovať, že jej stále svedčí najviac a má aj patrične veľké množstvo priestoru. Príjemná zmena po jej viacerých vedľajších štekoch. To Eric Bana zrejme vyvolá viac otázok; nie každý divák mu spočiatku jeho povahu a neskôr pozíciu trpiteľa uverí. S pribúdajúcim časom vaša sympatia rastie – a nielen kvôli dĺžke pobytu na plátne.
Žena cestovateľa v čase je príjemná romantická dráma na jesenné večery. Nenápadný film, ktorý samozrejme má aj kvalitnejšieho knižného príbuzného, ale zároveň celkom dobre funguje v kine. V čase novembrovej letargie celkom poteší – i keď by ste sa najradšej zviezli s Henrym, cez sychravú súčasnosť, najlepšie až k vianočnej jedličke.
The Time Traveller’s Wife (USA, 2009, 110 min.) Réžia: Robert Schwentke. Námet: Audrey Niffenegger. Scenár: Bruce Joel Rubin. Kamera: Florian Ballhaus. Strih: Thom Noble. Hudba: Mychael Danna. Hrajú: Rachel Adams, Eric Bana, Arliss Howard, Ron Livingston, Stephen Tobolowsky, Jane McLean, Brooklynn Proulx