“Nepoviem skoro nič. Hľadám chudobu v reči.”Godardova láska k filmu je zároveň fascináciou, rastie priamoúmerne s nadobúdaním skúseností a poznatkov. Režisér živo kričí, jeho najnovší film Zbohom jazyku je rovnako invenčný ako rané diela v časoch francúzskej novej vlny. Godard ani napriek veku nestráca nebojácnosť, do svojich experimentov sa púšťa s rovnakou odvahou ako kedykoľvek pred tým. Zároveň veľmi kultivovane, presne vie čo a ako chce svojím snažením dosiahnuť. Godard dekonštruuje filmovú reč, nerozpráva v medziach konvencií, skladá myšlienku na myšlienku, plynule uvažuje. Rozkladá a pitve filmové médium, vysmieva sa súčasným fenoménom ako rýchly strih, naratívna skratka a v neposlednom rade 3D. To slúži na zintenzívnenie prežívania filmovej (ne) reality, Godard ho definuje ako márnu snahu ututlať myšlienkovú vyprahnutosť a klamlivosť lacných obsahov hyperrealistickým zhmotnením a invazívnym vstupom filmu do našej tesnej blízkosti, za hranicu divákovej osobnej zóny.

KINEMAVIDEO3386.
Zbohom jazyku je žánrovo nezaraditeľný film podliehajúci množstvu interpretácií. Vnímavý a vzdelaný divák podľahne úvahám tohto vznešeného cinefila, nesmrteľného inovátora. Godardov typický esejistický štýl plynie pozvoľna nezaťažuje sa obmedzeniami. Režisér premýšľa nahlas, koketuje s myšlienkami veľkých filozofov, literátov a umelcov. Kritiku vyjadruje ostro, je ironický, pohŕdavo cynický, ľutuje i zraňuje…
V Godardovej spovedi cítiť melanchóliu i smútok za všetkým, čo počas života (film, ale i človek) stráca, smútok i strach zo zmeny, ktorú dokonale odhalil. Jeho pohľad na súčasnosť je pohľadom skúseného filmára- filozofa, ktorý svet vôkol seba rozkladá, opäť zliepa, snaží sa pochopiť a zmieriť sa s jeho nedostatkami, s plochou živočíšnosťou. Vyprázdňovanie nás spája, stiera rozdiely, všetci sme si rovní…

Človek trpí myšlienkami, túžbami, je živlom i štvancom, neschopný vymaniť sa z vlastných i spoločenských pút. Godardov muž a žena sú smiešni, zraňujú a na oplátku sú trestaní neschopnosťou čeliť svojmu hluku. Do kontrastu k ľudskej dezilúzii stavia zviera- mlčanlivú existenciu, bez schopnosti kriticky sa zaoberať javmi. Godardov nahý pes je odkázaný bezhranične milovať. Človek otupený vedomím, myslením, oslepol a ohluchol, nie je schopní vnímať lásku, jednostaj sa oblieka, aby zakryl svoju tvár, svoje telo, do balastu slov…
Tvoríme vety, aby sme sa bránili, nie komunikovali. Odhaľuje defekty v komunikácii filmu s divákom, filmu s tvorcom a v rovnocenne rozvíjanom druhom pláne i medzi mužom, ženou a svetom ako takým. Hranice medzi nami, našimi dejinami, nami a chybami, ktoré ochotne opakujeme bez toho, aby sme ich ľutovali, či naprávali. Zostáva verný ľúbostnému vzťahu, na pozadí lásky muža a ženy nás vyzlieka. Svoje postrehy režisér vyjadruje pomocou technických prostriedkov ako “pokrčený” strih, deformovaná expozícia obrazu alebo často nezrozumiteľne “odstrihnutý” zvuk.

Posúva filmovú reč do nových dimenzií presne tak, ako sme u neho zvyknutí v skoršej tvorbe. Priamo naráža na historický vývoj kinematografie na jej prízemné i vznešené polohy, na súčasný stav, jej transformáciu pod vplyvom technologického vývoja. Atakuje vytláčanie kritického myslenia priemerného konzumenta, redukciu očakávania (od filmu, i od života) na: odosobniť sa, vypnúť reálny svet a naladiť sa na vlnu sladkej, psej nevedomosti.
Ukazuje rozklad estetických hodnôt postmoderného diváka strateného v zmätku vlastného bytia, dezorientovaného a ohučaného, neschopného selektovať, neschopného analyzovať. Pohodlného diváka neochotného nachádzať umenie, či múdrosť. Odvraciame sa od hĺbky, predstavuje riziko dlhého pádu. Jesť, spať, vyprázdňovať sa, rozmnožovať sa, až napokon po vyrieknutí všetkých tých prázdnych slov umrieť.Zbohom jazyku múdro radí svojmu divákovi, byť striedmy v tvorení slabík a viet. Tak na okamih stíchnime, počúvajme múdrosť starších, počúvajme svet. S Godardom sa oplatí mlčať, je len otázkou času, kedy jeho úvahy opäť vyprovokujú hlasivky…Adieu au Langage (Francúzsko, 2013, 70 min.)Réžia: Jean-Luc Godard. Scenár: Jean-Luc Godard. Hrajú: Héloise Godet, Jessica Erickson, Zoé Bruneau