Legendy zvyčajne mávajú jedného hrdinu. Woodstock ich má pol milióna. Trojdňový megakoncert z leta 1969 dodnes rezonuje v americkej kultúre ako jeden z vrcholov mierového (a drogového) hnutia šesťdesiatych rokov. Aj pri jeho začiatku však stálo len zopár ľudí a nápad. Oscarový režisér Ang Lee nakrútil film podľa memoárov jedného z nich.



Elliot Teichberg mal v osudné leto už 34 rokov, no nebol v žiadnom prípade usadený. Bol sám, jeho kariéra interiérového dizajnéra v New Yorku stagnovala, a tak sa vybral na vidiek pomáhať rodičom v ich horko-ťažko živoriacom rekreačnom stredisku v lokalite White Lake pri meste Bethel v štáte New York. Pri úvahách o tom, ako do ospalého mestečka pritiahnuť turistov, naďabil mladý podnikavec na článok o tom, ako neďaleké mesto Wallkill zakázalo hudobný festival pod názvom Woodstock. Skontaktoval sa s jeho organizátormi a ponúkol im novú lokalitu...



Podobne ako iné Leeho filmy, Zažiť Woodstock zaujme citlivým a premysleným spracovaním. Historické udalosti leta lásky tvoria pestré pozadie hlavnej dejovej línie, ktorá sa zaoberá Ellieho komplikovaným vzťahom s rodičmi (židovskými prisťahovalcami poznačenými holokaustom) a so sebou samým. Neznamená to, že sa o samotnom festivale nedá nič dozvedieť. Práve naopak, jednania o prenájme pozemkov, odpor mešťanov, obrovské logistické problémy aj všeobecne chaotická atmosféra okolo motelu El Monaco dotvárajú presvedčivý a pomerne obsiahly obraz, no najsilnejšie scény snímky sa aj tak odohrávajú hlavne medzi Elliem, Jakeom a Soniou. Rôzne konflikty v rámci ich trojuholníka odrážajú širšie rozpory, ktoré v USA v tom čase panovali – od rasových cez politické až po sexuálne. Scenárista James Schamus sa však vyhol príliš priamočiarej metafore, a tak celok vyznieva pomerne nenásilne. Film sa mimochodom uvádza ako komédia, no humorné scény budia skôr úsmev než smiech a poslušne sa podriaďujú celkovému posolstvu.
Jedna vec, ktorú Zažiť Woodstock ponúka len minimálne, je samotný rockový koncert. Pri rozpočte 30 miliónov dolárov sa niet čo čudovať – masívny komparz ani postprodukčné digitálne čarovanie nie sú zadarmo. Lee si však dokáže poradiť. Napríklad namiesto koncertu nasníme tlačenicu na ceste do areálu – s daným počtom komparzistov tak vytvorí oveľa väčší dojem davu, než keby ich točil niekde na lúke. Na druhej strane treba priznať, že na film o Woodstocku je hudobná stopa pomerne skromná a na úkor Hendrixa či Janis Joplin uprednostňuje menej známe skladby a interpretov (čo môže byť pre niekoho plus).


Výkony hlavných protagonistov sú uspokojivé, hoci na postavu Elliota by sa možno našiel aj lepší kandidát než Demetri Martin. Jeho otca Jakea si zahral Henry Goodman (Chuligáni, Život a smrť Petra Sellersa) a matku Soniu Imelda Staunton (Harry Potter, Vera Drake) a obaja si počínajú skvelo. Z vedľajších postáv stojí za pozornosť Liev Schreiber (Sabretooth vo Wolverine) v úlohe transvestitskej strážkyne a Paul Dano (kazateľ z filmu Čierna krv) ako “díler” LSD.
Zažiť Woodstock neodpovedá na otázky typu “čím bol práve práve tento festival výnimočný?” či “ako to, že sa pol milióna ľudí tri dni zabávalo na jednom mieste v pokoji a bez násilia?”. A ak na ne odpovedá, tak skôr intuitívne, bez konkrétnych návodov. Každopádne pripomína, že občas sa aj zhodou náhod udejú veľké veci a tým, ktorí ich zažijú, navždy zmenia život. Treba byť len pripravený...
Taking Woodstock (USA, 2009, 110 min.) Réžia: Ang Lee. Námet: Elliot Tiber, Tom Monte – rovnomenná kniha (2007). Scenár: James Schamus. Kamera: Eric Gautier. Strih: Tim Squyres. Hudba: Danny Elfman. Hrajú: Henry Goodman, Edward Hibbert, Imelda Staunton, Demetri Martin, Emile Hirsch, Paul Dano, Kelli Garner