Ako znie odpoveď na jednu z najdôležitejších otázok roka? Zmrvil Brett Ratner sériu X-Men nadobro?

Prvý diel série X-Men v roku 2000 obnovil renomé komiksových filmov a jeho druhý diel v roku 2003 prilákal aj tých, ktorí tomuto žánru ani zdanlivo neholdovali. Tretí diel bol iba otázkou času a so železnou pravidelnosťou trojročného odstupu bol určený na rok 2006. Máme ho tu a je sprevádzaný množstvom problémov popísaných v obsiahlom článku spred niekoľkých dní. Popri všetkých obštrukciách je však kľúčová otázka režiséra. Prvé dva diely si totiž obľubu získali vďaka starostlivému prístupu Bryana Singera (ktorý je ta-tam u konkurencie Warner Bros. & DC Comics). Ale show must go on a tentoraz ju režíruje Brett Ratner sprevádzaný množstvom strachu, neistoty a predsudkov. Niektoré sú opodstatnené, iné podliehajú uhlu pohľadu a niektoré sú už prehnané.
Liek vs. Dark Phoenix
Tretí diel X-Menov servíruje dve dejové línie. Prvou je objavenie lieku v podobe mutanta, vďaka ktorému sa môže vyhubiť gén spôsobený mutácie a vôbec existenciu mutantov. Jeho existencia je však sprevádzaná množstvom nepokoja – ľudia ho chcú aplikovať na mutantov, ale tí si vysvetľujú jeho prítomnosť dvojako. Áno, niektorým môže pomôcť, pokiaľ sa svojej ability chcú zbaviť. A ľuďom (a najmä politikom) by to náramne vyhovovalo. A nie, niektorí s jeho existenciou súhlasiť nemôžu a chcú ho zabiť. Na čelo odboja sa dostáva pochopiteľne Magneto a jeho Bratstvo. Všetko speje k jasnému konfliktu dvoch strán mutantov (plus mínus nejaký človiečik, čo sa do vojny o liek zapojí). Popritom sa rozvíja aj línia Dark Phoenix. Fanúšikovia sú už len pri jej vyrieknutí v siedmom nebi. Jean Grey totiž na konci druhého dielu zomrela, ale neopakovateľne črtajúci sa obrazec nad vodnou hladinou dal tušiť, čo sa stane. Áno, Jean Grey povstane ako mocný Dark Phoenix, zahubí pár známych a pridáva sa na stranu Bratstva. Vo finálnom konflikte tak kráča po boku s Magnetom a „dobrí“ mutanti majú čo robiť, aby sa ubránili.


Tak veľa deja, tak málo času
Scenár neuveriteľne mrhá svoj potenciál. Je otázne, kto je na vine, kolegov článok vám možno dá jasnejší pohľad. Každopádne treba pripomenúť fakt, že scenáristi si zobrali príliš veľké sústo. Už samotná línia o Dark Phoenix by vydala na samostatný dlhý film, nehovoriac aj o lieku. Oheň je na streche – s Dark Phoenix sa už dávnejšie spájala idea rozdelenia nového dobrodružstva mutantov na dve časti. X-Men 3 a 4 mali rozprávať spletitý príbeh o povstaní mocnej mutantky. Znelo to až príliš fantasticky, nie? A aby toho nebolo málo, pripojil sa aj príbeh o lieku. Lenže skutočnosť vypálila tak, že z dvoch filmov je jeden a ten má IBA 103 minút!!! Celkom veľká škoda po 133-minútovej X2, že? Dĺžka je očividne najväčšou chybou X3. Na takom malom priestore sa nedokážu rozvíjať obe solídne dejové línie, a tak obe vyznievajú buď do prázdna alebo pateticky. Preč sú hlboké myšlienky a psychológia postáv. Nie je tu na ne čas, a tak museli ustúpiť inému obsahu. Je to škoda? Áno, pretože tu začínajú pochybnosti o strate pôvodnej tváre série. Hoci divákom môže byť viac ľúto dobrej myšlienky o lieku, fanúšikovia budú škrípať zuby nad výrazným skrátením línie o Dark Phoenix. Tá predstava rozvinutia na dva filmy bola azda až príliš snová a nahradzuje ju len veľmi akčný výťah. Ale predsa sa fanúšikovia dočkajú, najmä pri rozličných mini-epizódkach, ktorými žili celé mesiace očakávania filmu. Rattner je totiž fanúšik a nejedno cameo si dovolil.
Beast, Angel, Juggernaut a žiadny Sentinely???
Alfou a omegou komiksu akým sú X-Men sú postavy. Môžete sa hádať o tento fakt ako pred tromi rokmi pri popise X2, ale mutantmi je táto séria živá a fanúšikovia ich chcú vidieť čo najviac. Iste, museli pribudnúť nové kusy. Najlepšie dopadol Beast (lebo má najviac priestoru a je dobre zahraný). Nasledujú Angel, Juggernaut, Calypso či Psylocke, ale tí majú strašne málo priestoru. Sentinely sa vzhľadom na skrátenie Dark Phoenix línie nekonajú (pardon, s výnimkou Danger Roomu, ale to je skôr smutný fakt ako povzbudenie). Colossus sa objaví tiež iba na chvíľku. Ice-Man a Pyro sú tu a dočkáte sa ich vzájomných súbojov. Pyro je tak trochu sviniar a Ice-Man zase spriada milostný trojuholník s Rogue a Kitty Pride (alias Shadowcat). Zo starých známych má najviac priestoru pochopiteľne Wolverine prahnúci po záchrane Jean Grey (nebojte sa, Cyclops dlho namietať nebude) a väčšieho priestoru sa dočkala Storm, aby mala Halle Berry čo hrať, resp. aby sa vôbec v X3 objavila. Osobne však tento fakt kvitujem, lebo Storm si ako jedna z prvých mutantov viac miesta v deji zaslúži. Professor X a Magneto nesmú chýbať, ale dostávajú rovnako málo priestoru. Veľa si neužijete ani Mystique (pri ktorej najviac zamrzí, že sa tvorcovia stále nevedia pohrať s peknou kombináciou vzťahu s Rogue).
V poriadku, ak sa vám zdá tento popis neprehľadný, zhrniem to: Mutantov je tu strašne veľa (a pritom viacerí odkráčajú dôstojne zo scény, keďže má ísť o posledný diel) a pri takej malej dĺžke je zákonite, že mnohí sa dočkajú iba niekoľkých scén. Čo je pochopiteľne obrovská škoda.


Zabil či nezabil Ratner sériu?
X-Men 3 má v podstate tri obrovské chyby (ó, aké príznačné). Krátku stopáž, s ňou spojený minimálny priestor na rozvíjanie dejových línií samotných mutantov a popritom réžiu Bretta Ratnera. Nedá sa povedať, že by túto sériu zmrzačil, hoci k tomu nemá ďaleko. Ratner je jednoducho nevyzretý režisér, alebo sa v ňom príliš snúbi srdce tínedžera prahnúceho po akčnom komikse. To je na jednej strane dobrá správa pre občasných čitateľov komiksu alebo návštevníkov letných blockbustrov, pretože tým sa vlastne film môže páčiť bez ohľadu na to, či sa Beast správa k nájdenému lieku polhodinu tak a potom sa zrazu zmení na chlpatého zabijaka za dobro. Ale na pomery X-Menov je prakticky neodpustiteľný fakt, že Ratner vypitval to, čo robilo celú sériu zaujímavou. Menej akcie a viac psychológie postáv. Focus na mutantov ako celospoločenský problém a snahu o jeho riešenie z dvoch strán: mierovú i radikálnu. To všetko je preč, resp. tu preváži len tá radikálna časť odzrkadľujúca sa v množstvo akcie. Ale milovníci komiksu a najmä dvojice filmov tu musia byť jednoznačne sklamaní posunom preč. Popri malom priestore pre neakčné scény totiž strašne mrzí fakt, že Ratner NEVIE nakrútiť dramatickú scénu. Napríklad stratu milovanej osoby a podobné emocionálne vypäté scény. Pritom v rámci diania sa priamo núkali, najmä pri pohrebe videnom v traileri. V ukážke je snímaný pietny akt celkom dobre, ale vo filme z neho smútok veľmi rýchlo vyprší. A to je vzhľadom na dianie obrovská škoda. Rattner tak sériu dosť poškodil, ale nezahrdúsil natoľko, že by nemohla pokračovať. Preto ostaňte v kine do konca záverečných titulkov, kde čaká pádny dôkaz.


Ako sa zhadzuje most v San Franciscu
Ťažko povedať, aký bol rozpočet filmu. Údaje sa rôznia, ale ja sa pripájam cca k 150 až 170 miliónom. Je to veľa, ale pri takej krátkej stopáži je to miestami až nehoráznosť. A kvalita trikov stále nie je taká výborná, ako by ste si mohli želať. Viaceré scény (v lese, Danger Room, samotný most) pôsobia síce napínavo, ale zároveň aj obsahujú kúsok paródie a to je pri filme dramatického rázu skôr škoda. Ale v tomto smere je cítiť, že na postprodukciu ostalo málo času, hoci divák sa pri platení vstupného nad týmto detailom určite pozastavovať nebude.
Posledný vzdor?
X-Men: Posledný vzdor nie sú až takým zlým filmom, keď dostávajú príslušné hodnotenie. Ale z mojej strany ide o fatálne sklamanie, naplnenie trpkých očakávaní nulového štýlu Bretta Ratnera, ktorý jednoducho nedokázal pokračovať v sérii rovnako kvalitne ako Bryan Singer. Je to obrovská škoda, pretože toto mal byť jasný blockbuster sezóny prebíjajúci nesplniteľné misie a nerozlúštiteľné kódy (prípadne aj potápajúce sa remaky) a napokon je iba popcornom pre masy. Ach, aká škoda! Ale pri tejto voľbe režiséra sa nič iné čakať nedalo. Plesk! A tak tu máš, Ratner, ešte jednu za to, že sme sa tak veľmi a márne tešili!
PS - Nádej na kvalitný komiks roka 2006 nekončí. Tešme sa na návrat Supermana, veď Bryan Singer nenakrútil jediný zlý film.
X-Men: The Last Stand (USA, 2006, 101 min.) Réžia: Brett Ratner. Scenár: Simon Kinberg, Zak Penn. Kamera: James Muro, Philippe Rousselot. Hudba: John Powell. Hrajú: Patrick Stewart, Hugh Jackman, Ian McKellen, Famke Janssen, Halle Berry, Anna Paquin, Rebecca Romijn-Stamos