Pixar útočí na titul filmu roka a pomyselnú latku kvality animákov šplhá opäť do novej roviny. A nielen kozmickej...

Pred 700 rokmi sa ľudstvo muselo uchýliť k smutnému kroku. Doslova zdvihnúť kotvy, naštartovať kozmický program a odísť z modrej planéty, na ktorej už ostala iba hromada smetia a pár robotov s cieľom upratať ju. Takmer všetci roboti už prestali fungovať, no aj po toľkých stáročiach sa stále nájde jeden, ktorý sa ráno zobudí, zapne do pracovného módu, uprace pár stoviek kociek smetí a ide opäť spať. Celý deň mu robí sprievod akurát jeho kamarát šváb a občas naďabí na nejaký fajnový ľudský výmysel. A takto si žije, žije, „maká ako šrób“ a do toho sem-tam nasýti svoju zvedavosť ďalším objavom. Lenže jedného dňa sa WALL-E dočká úplne iného momentu prekvapenia. Na Zem príde vesmírna raketa a na jej palube ženský robot EVE na prieskume obývateľnosti planéty. Je už po 700 rokoch dostatočne čistá, aby sa azda ľudia vrátili? Ťažko povedať. Oveľa podstatnejšie je, že WALL-E už prestáva byť na celej planéte sám a nielenže na EVE narazí, ale dokonca k nej začne aj čo-to cítiť...
                


Majstri Pixaru sú opäť na koni a prinášajú netradičné, ale kvalitatívne perfektné dobrodružstvo. Na rozdiel od láskyplného farebného a chutného Ratatouille sa tentoraz prevádza sympatický robot á la Číslo 5 žije (podobnosť nie možno náhodná, ale WALL-E má byť z úplne iného druhu), ba ešte milší. Jeho počínanie zachycujú tri časti filmu a všetky sú výborné.
Najlepší je začiatok, kde sledujeme po vzore 2001: Vesmírnej odysey veľmi zaujímavú sci-fi o tom, ako bez slov rozprávať príbeh poznania. V tomto prípade je spoznávateľom WALL-E (i ľudský divák prenikajúci do jeho sveta), ktorý sa predvádza v najlepšom svete a tiahne neskutočné one-man (?) predstavenie. Zábery na opustenú zem a sympatického prieskumníka, ktorého aj po 700 rokoch čo-to prekvapí a dokáže sa nad nejednou vecou roztúžiť, sú neskutočné a tykajú si s ľudskou melanchóliou. Hneď na WALL-eho samotu plynulo nadviaže druhá časť, keď na planéte pristane EVE a začne sa tvoriť vynikajúca love-story, ktorá prekonáva množstvo sladkého braku v súčasných kinách. 


V tretej časti sa už film výraznejšie prehupne, WALL-E a EVE opúšťajú planétu, smerujú na kozmickú loď, kde film ukáže dve tváre. Pre mladších divákov sa tu odohrá dostatočné množstvo akčných scén, naháňačiek, vtipných momentov útočiacich na prvú signálnu a podporujúcu ľahšie vyznenie filmu. No tomu kontruje spoločenská kritika stavu ľudstva v budúcnosti, kde sa kombinujú reálne zábery a akcentujú viaceré metafory i výpovede o tom, ako budú ľudia žiť v pretechnizovanom svete globálnej siete. Dvojica svetov ponúka výborný kontrast pohodovej, hoci opustenej Zeme a útočiska ľudstva vo vesmírnom chlade.
Prvotné obavy o prehupnutie sa filmu z predsa len lepšej prvej dvojice častí do tretej, kozmickej, sa našťastie nenapĺňajú. Tá ponúka popri výdatných sústach pre detského i dospelého diváka i priestor na diskusiu o videnom dielku. Je možné, že detský divák už finálnu kritiku ľudskej spoločnosti v budúcnosti síce zachytí, ale úplne nepochopí a tu by mal prísť na radu fundovaný výklad jeho dospelého sprievodu. Kombinácia pohľadov a najmä rozprava tlačí WALL-E do rodinného filmu iného typu.


Pripočítajme si ešte fakt, že film je minimálne dabovaný a hlasy robotov sa mi osobne zdajú byť ponechané v origináli, čo je iba dobre (prípadne ide o šikovné premietnutie do slovenskej verzie) a máme pred sebou opäť najlepší animák roka (hoci Kung Fu Panda bola vo svojej žánrovej subkategórii super!) a aj kandidáta na ocenenie Film roka. Pravda, z Temného rytiera mám stále ešte lepší pocit, ale do TOP 3 sa zrejme WALL-E zaradí. A je opätovným dôkazom majstrovstva ľudí z Pixaru, ktorí spracúvajú rozličné látky do novej podoby animákov. WALL-E je iný a už zďaleka nie je švandou o hračkách z predmestia či pekných rybičkách. Do sveta celej filmografie prináša skutočne viac.
WALL-E (USA, 2008, 98 min.) Réžia: Andrew Stanton. Scenár: Andrew Stanton, Pete Docter. Hudba: Thomas Newman.