Originálny exkurz do doby beatnikov prináša dokumentaristické duo Rob Epstein a Jeffrey Friedman. Konkrétne do najslávnejšej básne Allena Ginsberga Kvílenie. Ich rovnomenné Howl (u nás distribuované ako "Vytie") preniká do podstaty nadčasovosti tohto Ginsbergovho diela, do pitvania spoločnosti cez súdne zvažovanie obscénnosti/vyjadrovacej relevancie užitých slov, do básnikovho homovnútra, citlivej a utrápenej duše na pozadí mrakodrapového a technokratického šťastia konzumne rozhýčkanej spoločenskej majority.


Šiesteho októbra 1955 prednáša Ginsberg svoje Kvílenie v sanfranciskej Six Gallery. Film sa venuje výlučne jeho vystúpeniu, hoci na autorskom čítaní participovali aj Gary Snyder, Michael McClure, Philip Lamantia, Lew Welsh a Philip Whalen. V 56-tom báseň vychádza vo Ferlinghettiho City Lights Books a o rok neskôr sa úrady rozhodli náklad zhabať a započať súdne pojednávanie voči obscénnosti  otvorene opisovaných homosexuálnych scén. Priebeh pojednávania v Epsteinovej a Friedmanovej útlej deväťdesiatminútovke pretkáva celý film na striedačku so samotným Ginsbergovým prednesom, jeho výpoveďami o spontánnej tvorbe, oslobodzovaní mysle či biografickými prvkami a animačnými vstupmi Erica Drookera. Ten vizualizuje báseň na pozadí prednášaného slova zlovestnou vykorenenosťou jednotlivca voči slepo materiálnemu, militantnému, tupo myšlienkovo unifikovanému  a pseudomorálnemu zvyšku sveta.V hranom dokumente Vytie sa v osobe Ginsberga predstavuje James Franco (Milk, 127 hodín) ako vizionársky básnik, propagátor voľného verša podľa Walta Whitmana a jeho Stebiel trávy, ktorý ako citlivý homosexuál dostáva zabrať od moralizujúcej society a jej okliešteného  ponímania rytmu i obsahu veršov. Na súde defilujú posudzovatelia literárnej hodnoty Kvílenia  a (ne)opodstatnenosti užitia obscénnych výrazov v rozsiahlej básni delenej aj v priebehu filmovej narácie na tri časti + poznámka pod čiarou ku Kvíleniu.

Celému film vládne naliehavosť a potreba vykričať prostredníctvom poézie svoje vnútro. v Ginsbergovom prípade extrovertne dôrazne a výbojne do ulíc svojou „screaming poetry“ vyslať „najlepšie mozgy mojej generácie zničené šialenstvom“, kde vládne Moloch („sfinga z cementu a hliníka im prerazila lebky a vyžrala im mozgy a fantáziu“). Silné puto na svojho newyorského priateľa z psychiatrickej liečebne – spisovateľa Carla Solomona – („som s tebou v Rocklande, kde vreštíš v zvieracej kazajke, že prehrávaš v skutočnom pingpongu priepasti“) i svoju podobne liečenú matku  obnažuje tesne pred vysvätením „pod čiarou“ („svätá nadprirodzená mimoriadne oslnivá inteligentná láskavosť duše!“)Drookerove kresby samy osebe sú fascinujúco výpovedné, s použitím jeho animácie vo Vytí ale máme pocit, že je jednoducho pridokonalá. Formou občas až do vypiglovaného Pixara, obsahom a čiastočne aj formou do Davida Polonskeho (Valčík s Bašírom). Natíska sa podobne spracovaný Parkerov The Wall (1982), tam ale našťastie doba nepustila.

James Franco ako Allen Ginsberg virtuózne pracuje s krehkým i úderným obsahom Kvílenia, básne, ktorá je výplachom spoločnosti s množstvom výkričníkov a opakovaním začiatočných slov vo veršoch. Vlastne výkričníky a samotnú dĺžku voľného verša badať iba v písanej podobe Kvílenia. Vo frázovaní básne na verejnom čítaní Franco-Ginsberg  exceluje, ba dovolím si povedať, že ako je samotný text na papieri ťažké pretaviť do povestnej jazzovej rytmiky + uchopiť kvantitu „slovných výstrelov“, tak vo Frankovom prednese má báseň obrovské grády.Okrem čítania, sprievodného Ginsbergovho interview a súdnej pitvy básne sa dostávame aj k básnikovým najbližším priateľom jednak na dobových fotografiách, jednak v hrano-dokumentárnych sekvenciách (Kerouac, Orlovsky, Solomon, Cassady). Vytie dokladuje dôležitý úsek Ginsbergovho života a pripomína nám míľnik v poézii minulého storočia. Veľmi dôstojne a bez zbytočnej nostalgie. No asi len tým divákom, ktorých beatnická literatúra, z ktorej odkazu čerpalo celé nasledujúce hnutie hippies, ešte stále dokáže osloviť.Howl (USA, 2010, 90 min.)Réžia: Rob Epstein, Jeffrey Friedman. Scenár: Rob Epstein, Jeffrey Friedman. Kamera: Edward Lachman. Strih: Jake Pushinsky. Hudba: Carter Burwell. Hrajú: James Franco, Jon Hamm, Mary-Louise Parker, Jeff Daniels, David Strathairn, Alessandro Nivola, Bob Balaban