Diane Keaton má typický sen matky – vydať svoje dcéry čo najlepšie. Dve sú už za vodou, ale tretia je tvrdý oriešok aj na filmové pomery...

Už pri prvotnom pohľade na recenzie tohto týždňa si väčšina z vás aspoň na chvíľočku pomyslí, že redakcia Kinemy sa musela zblázniť, keď testosterónový letný hit Transformers recenzuje Kristína a táto romantická komédia pripadá mojej maličkosti. Ale buďme benevolentní, aj slečny a ženy sa chcú hrať s robotmi a prežívať tínedžerské dobrodružstvá, a na druhej strane oko iného recenzenta rado spočinie na ladných krivkách Mandy Moore. Teda taký mohol byť pôvodný plán…
Daphne (Diane Keaton) je šesťdesiatnička žijúca s jednoduchým snom. Má tri krásne dcéry, ktoré chce dobre vydať (do správnych mužských rúk). Pri dvoch sa jej už túžba naplnila, no Milly (Mandy Moore) má podľa scenára dostatočné množstvo neduhov vytvárajúce problém potrebný riešiť. V skutočnosti je to krásna žena, no akurát mala pech a naďabila na pár nesprávnych chlapov. Každopádne sa Daphne rozhodne v rámci konania dobra pre svoju dcéru podať na internete inzerát, že hľadá vhodného partnera. Ozve sa samozrejme kopa neschopných experimentátorov, ale medzi nimi aj jediný schopný kandidát – architekt Jason. Mamka zosnuje plán a mladík padne do oka aj dcére, a tak s ním začne randiť. Lenže popritom sa vynorí aj príjemný muzikant Johnny a Milly príliš dlho neváha a začne chodiť aj s ním. Do konca filmu bude potrebné vyjasniť nielen túto situáciu, ale aj všetky vzťahy dcér a matky...


Spočiatku to znie ako romantická komédia a pri troche šťastia by sme mohli pri nej aj ostať. Mamka by slúžila ako katalyzátor začiatku vzťahov a najmladšia dcéra by čelila typickej milostnej dileme a rozhodovania sa medzi dvomi kandidátmi. Prípadne by mohla mamka párkrát zasiahnuť do deja, favorizovať slušného architekta na úkor muzikanta a celé by to skončilo výberom väčšieho sympaťáka. To by bol celkom dobrý priebeh i vyústenie, venovali by sme mu cca 4-5 bodov za priemernú či ľahko podpriemernú exekúciu a bol by pokoj.
Lenže Vydáš sa a basta so sebou prináša označenie Najhoršie recenzovaného filmu roka 2007! A tu sa dostávame k zaujímavému zisteniu, že som mal to šťastie už recenzovať štyri zo šiestich kúskov uvedené aj v našich kinách. Menovite Hannibal: Zrodenie zla, Zvádzanie neznámeho, Diablova žatva a Norbit. Pravda, chýba medzi nimi kráľ nevkusu (Veľkofilm), ale inak je to slušná vzorka, ku ktorej možno dodať len jedno – každý z týchto filmov je pozerateľnejší ako Vydáš sa a basta (vrátane Norbita!!!).
Vydáš sa a basta sa skladá z dvoch častí. V prvej sa tvári ako tuctová romantická komédia, do ktorej občas zasahuje mamička Daphne. V druhej časti sa táto romantická línia začína miestami vytrácať a do pozornosti je postavený konflikt troch dcér a prehnane starostlivej až otravnej matky, neskutočne sa navážajúcej do iných životov (hoci sú to jej vlastné deti). Zaujímavá téma ako zo života (či televíznej selanky) hodná kvalitného spracovania, no rozhodne nie týmto štýlom. Dej veľmi nedáva zmysel, a tak nás tu čaká ťažkopádne hodnotenie vyznievajúce mizerne.


Vzťahy dcér a matiek sú totiž spracované prevažne formou nekonečných otravných dialógov ústiacich neraz do scén spevu, kriku, hnevu, plaču či dokonca ničenia rôznych predmetov. Vrcholom je druhá polovica, v ktorej dcéry konečne odhalia, ako im matka strpčuje život a oni začnú reagovať. A mamka im bude všetko opätovať a tváriť sa, aká je ona nešťastná, no pritom ona sama je duševne neskutočne nevyrovnaná osoba zrelá na pobyt u psychiatra a riešenie si vlastného, až chorobne starostlivého spôsobu života o ostatných.
Ako mužský divák očividne nedokážem oceniť vzťah matky a dcér, no na základe predkladaného diela som až šokovaný, kam môže zájsť, ba čo viac, prečo o tom dokáže iný chlap (Michael Lehmann) nakrútiť tak neskutočne patetický a otrasný film s absolútnou absenciou zdravých zmyslov. Ako divák žasnem nad kvantitou hlúpych dialógov, hysterických záchvatov i protivných výstupov všetkých zúčastnených a obrovského množstvá klišé. A aby toho nebolo málo, zložky s piesňami, revom či hádkami síce lezú na city, ale čo má robiť na plátne súložiaci pes na pohovke, to nedokážem pochopiť ani omylom! Stále vám nestačí? Ok, ak ste videli trailer, tak určite ste postrehli porovnávanie spodnej bielizne matky a dcér. Tak si zoberte tento štýl humoru, vynásobte ho piatimi a nezabudnite, že autorom sa podarilo prepašovať do filmu napríklad aj scénu prvého orgazmu starnúcej matky. Z romance máte zrazu ako na podnose scény snažiace sa vyvolávať taký druh hrubozrnného humoru, pri ktorom všetky sandlerovky a stillerovky miestami zblednú závisťou! Nebojte sa, ako hovoríme s kolegom Peťom Konečným, o „tangáčový“ humor tu rozhodne núdza nebude.


Herecké výkony nie sú na smiech, to by ešte na poli komédie dobre dopadlo. Vyvolávajú veľmi smutné pocity v prípade Lauren Graham, Piper Perabo či Mandy Moore, že sa do tohto diela vôbec odhodlali ísť. A po prvýkrát sa podarilo Diane Keatonovej neuveriteľne, ale skutočne neuveriteľne liezť mi na nervy a preklínal som jej počínanie na plátne i to, akým spôsobom si dokáže na staré kolená zhovadiť svoju kariéru. Pritom v predchádzajúcich úlohách (naposledy Milovať je zábavné) bola výborná.
Dokážem si predstaviť, že Michael Lehmann nakrúcal túto komédiu pre ženy a chcel im urobiť po vôli, ukázať trošku romantiky, byť sondou do vzťahov matiek a dcér a prepliesť ju emóciami. Ale v konečnom dôsledku tu vytvára emócie vskutku negatívne a tie prinútia divákov pomýšľať o odchode z kina už po 30 minútach filmu. Bravó, to sa nepodarí každému. Zavolajte Vlada Kureka s jeho rebríčkami, máme tu ďalší príspevok do FLOP 10 celého roka!
Because I Said So (USA, 2007, 102 min.) Réžia: Michael Lehmann. Scenár: Karen Leigh Hopkins, Jessie Nelson. Kamera: Julio Macat. Hudba: David Kitay. Hrajú: Diane Keaton, Mandy Moore, Gabriel Macht, Tom Everett Scott, Lauren Graham, Piper Perabo, Stephen Collins, Ty Panitz, Matt Champagne