Film Vojnové hry a muž, ktorý ich zastavil je výnimočným portrétom poľského dôstojníka Ryszarda Kuklińského, ktorý v období Studenej vojny odovzdal CIA viac ako 40 000 strategických dokumentov Varšavskej zmluvy (vojenské zoskupenie štátov strednej a východnej Európy pod vedením Sovietskeho zväzu, vytvorené ako odpoveď na vznik NATO, existujúce od mája 1955 do konca júna 1991). Bol Kukliński zradcom alebo záchrancom Poľska?

Poľský dokumentarista, producent a režisér Dariusz Jabloński začal filmovať príbeh dôstojníka v roku 2004, keď získal jeho povolenie po prvý raz urobiť s ním rozhovor. Avšak, tesne pred príchodom štábu Kukliński umiera, a tak na žiadosť vdovy pripútanej na invalidný vozík, Jabloński preberá starostlivosť o jeho urnu.
Režisér necháva vo filme prehovoriť značný počet mužov vo výslužbe, ktorí mali s kauzou veľmi blízko do činenia – od šéfa americkej špionáže generála Wiliama E. Odoma po najvyššieho veliteľa Varšavskej zmluvy Viktora Kulikova, poľského generála Wojciecha Jaruzelského (prezident Poľskej ľudovej republiky a Poľskej republiky 1989-90) a poľského prezidenta Lecha Walesu (1990-95). Rozhovory s týmito osobnosťami vykresľujú portrét idealistu, ktorý zachránil Poľsko pred treťou svetovou vojnou, no znášal príkoria tragického života.
Popri obsiahlom archívnom materiáli Jabloński popisuje svoje prvé stretnutia v narácii, ktorú nakrúca s malou, často napoly skrytou kamerou. Následne vidíme oficiálne, tesne orámované rozhovory, v ktorých používa svetelný efekt napodobujúci tieň žalúzií.




 Plukovník Ryszard Jerzy Kukliński (1930 – 2004)

„ Počas uplynulých 40 rokov nikto vo svete neurobil viac škody komunizmu, ako tento Poliak“ - riaditeľ CIA Wiliam Casey v liste prezidentovi Ronaldovi Reaganovi.
V roku 1972, keď sa Kukliński rozhodol skontaktovať so CIA, mal za sebou vyše dvadsaťročnú kariéru v službách Poľskej armády, úplne podriadenej záujmom sovietskeho impéria.  Bol presvedčený o správnosti svojho kroku. O to viac, že sa zúčastnil na prípravách intervencie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968 a tiež pracoval pre Medzinárodného výboru pre sťažnosti vo Vietname.
Tieto skúsenosti a tiež šok, ktorý zažil pri zneužití  armády na krvavé potlačenie revolty v Poľsku v decembri 1970, ho priviedli k revízii životnej cesty, ktorú si vybral. Informácie o plánoch Varšavskej zmluvy získal počas pôsobenia v Operačnom výbore Generálneho štábu. V procese jeho rozhodovaniu zohralo dôležitú úlohu aj poznanie, že podľa týchto plánov má byť Poľsko zničené a má sa premeniť na jadrovú púšť.
Počas deviatich rokov intenzívnej spolupráce odovzdal Kukliński Američanom viac než 40 tisíc najtajnejších dokumentov Varšavskej zmluvy. Pozícia, ktorú zastával v Generálnom štábe Poľskej armády z neho urobila najdôležitejší zdroj informácií, aký mal západný svet v sovietskom bloku počas celého obdobia tzv. studenej vojny.
Po tom, ako vzniklo hnutie Solidarita, Kukliński informoval Washington o nasledujúcich krokoch prípravy zavedenia výnimočného stavu. V novembri 1981, v obave pred odhalením, ho s manželkou a synmi previezli do Západného Berlína. O tri roky nato ho v tajnom súdnom procese Varšavského vojenského súdu v jeho neprítomnosti odsúdili na trest smrti. 
Prvé informácie o úlohe plukovníka Kuklińského, ktorú zohrával, sa dostali na verejnosť v roku 1986. Ale skutočne seriózna debata o ňom sa začala až po páde komunizmu v Poľsku. Diskusia sa všeobecne zjednodušuje na: hrdina alebo zradca. Často sa spája s diskusiou o Poľskej ľudovej republike a o tom, ako ďaleko možno zájsť v boji proti politickému systému. Debata je v Poľsku stále živá.
Pre  Kuklińského oponentov, zvyčajne sympatizantov postkomunistického politického tábora, ostáva plukovník zradcom Poľska. Pre iných je hrdinom, ktorý riskoval svoj život, a sám sa pokúsil zasadiť ranu vojenskej mašinérii Sovietskej ríše. Postupne tento druhý pohľad získava v Poľsku čoraz viac prívržencov.


V roku 1990 bol trest smrti zmenený na 25 rokov väzenia. O päť rokov neskôr toto rozhodnutie zrušili a Kuklińskému vrátili hodnosť plukovníka. V roku 1998 navštívil Poľsko, no zvyšok života strávil v USA. Prečo sa Kukliński nevrátil do slobodného Poľska? Zdá sa, že aj z bezpečnostných dôvodov (obaja synovia zahynuli za neobjasnených okolností). Plukovník sa nevedel zmieriť s nedostatkom pochopenia pre jeho činy ani po pripojení Poľska do NATO.
Napriek tomu, že sa stal čestným občanom Krakova a Gdaňska a jeho popol uložili na Avenue  Vojenského cintorína Powazskeho vo Varšave, osobnosť plukovníka Kuklińského ostáva kontroverzná. Najlepšie to ilustruje otázka položená generálom Wojciechom Jaruzelskim:“ Ak je Kukliński hrdinom, čo to znamená pre nás ostatných?“ Poľská republika stále nedala jasnú odpoveď na Jaruzelského otázku. A kým tu niet jasnej odpovede, medzi Poliakmi stále existuje boj o v hodnotení osobnosti Ryszarda Kuklińského. (Antoni Dudek, historik, konzultant filmu)
DARIUSZ JABLOŃSKI, režisér
Režisér a producent, absolvent Filmovej akadémie v Lodži. Pracoval na najväčších projektoch poľskej kinematografiev 80tych rokoch. Bol prvým asistentom  režiséra Dekalógu Krzysztofa Kieslowského a prvým asistentom režiséra Filipa Bajona vo filmoch Biela vizitka, Magnát.
V roku 1990 založil jednu z prvých a vedúcich nezávislých produkčných spoločností v Poľsku, Apple Film Production, ktorá doposiaľ vyrobila mnoho hraných, dokumentárnych filmov a TV seriálov.
Prvý Jablońského dlhometrážny dokument ako režiséra – film Fotograf – príbeh z lodžského geta, postavený na farebných obrázkoch snímaných nacistickým vedúcim účtovníkom, bol ocenený na mnohých medzinárodných filmových festivaloch, napr.: Grand Prix FIPA D'OR a Prix Planete v Biarritzi 99;  Grand Prix VPRO Joris Ivens Award a IDFA in Amsterdam 98; Prix Europa pre najlepší non-fiction TV Program v roku 1998; Najlepší dokument na Banff ‘99; Najlepší dokument na Double Take, Durham; Cena Grimmovcov 2000 v Nemecku, Bavorská TV cena ‘99, a ďalšie.
Spoločnosť Apple Film Production bola koproducentom při tvorbe filmu Je třeba zabít Sekala (réžia Vladimír Michálek, 1998) a spoločne s Trigon Production produkoval film Jahodové víno (2007), ktorého bol režisérom. Aj táto snímka získala rad ocenení na festivaloch v Poľsku. Film na motívy knihy Andrzeja Stasiuka Haličské povídky bol uvedený na viac než dvadsiatich filmových festivaloch, o.i. v Mannheime, Haife, Brusseli, Chicagou, Kyjeve, Madeire, Milane, Bratislave a Sofii. Slovenskú premiéru mal film na MFF Bratislava 2007.
Jablonski je iniciátorom založenia tradície Poľskej filmovej ceny a zakladateľom nezávislého filmového fondu na prezentáciu poľského filmu a filmárov v Poľsku a zahraničí. Je členom Európskej filmovej akadémie a Poľskej filmovej akadémie.
Vojnové hry a muž, ktorý ich zastavil otváral v novembri 2009 najväčší a najprestížnejší medzinárodný festival dokumentárneho filmu IDFA Amsterdam 2009.


Hot Docs Film Festival sa koná každoročne v Toronte  a je jedným z najväčších festivalov dokumentárneho filmu na svete a najväčším v Severnej Amerike.  V tomto roku na prelome mája a apríla bolo odprezentovaných vyše 170 filmov z viac než  35 krajín. Vojnové hry a muž, ktorý ich zastavil  organizátori vybrali do sekcie Svetová prehliadka, ktorá vždy priťahuje mimoriadnu pozornosť publika ako prehliadka najlepších filmový z minuloročnej produkcie celého sveta. 
Dok.fest Munich International Film Festival sa konal začiatkom mája v Miníchove. Tento medzinárodný festival dokumentárneho filmu oslávil v tomto roku 25. výročie založenia. Ambíciou organizátorov je prezentovať filmy vysokej umeleckej hodnoty a súčasne angažované v dôležitých sociálnych témach. V 10 sekciách sa predstavilo tento raz 72 filmov.  Vojnové hry a muž, ktorý ich zastavil premietli v hlavnej medzinárodnej sekcii DOK International, ktorá predstavuje významnú medzinárodnú dokumentárnu produkciu.
Film premietali aj na MFF v austrálskom Melbourne, na MFF v nórskom Bergene a na Medzinárodnom stretnutí dokumentov v Montreale. Na špeciálnej projekcii ho predstavili v júni t.r. v Londýne v prestížnom Frontline Clube, v ktorom sa stretávajú novináři z denníkov, zahraniční korešpodenti, spisovatelia tvoriaci jednu z najdôležitejších sietí predstaviteľov svetovej intelektuálnej elity. Americká premiéra v decemrbi 2008 sa konala v hlavnom sídle CIA v Langley a o.i. sa na nej zúčastnili profesor Zbigniew Brzeziński a šéf CIA Michael Hayden. Bola to prvá verejná projekcia v sídle CIA a po prvýkrát tam mali vstup aj poľskí novinári. Pri príležitosti tohoto výnimočného podujatia CIA odtajnilo dokumenty o príprave vyhlásenie výnimočného stavu v Poľsku, odoslané plukovníkom Kuklińskim.
Na prvom ročníku súťaže slovenských celovečerných dokumentárnych filmov na tohtoročnom MFF Cinematik získala snímka Cenu primátora mesta Piešťany.
Film má aj šesťdielnu televíznu verziu, ktorú uviedla vo svojom vysielaní na začiatku roka TV Polska. V nej sa hovorí aj o invázii vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v auguste 1968. Na kameru vypovedajú bývalý generálny tajemník Komunistickém strany Československa Miloš Jakeš a generál Svetozár Naďovič, ktorý v závere služby v armáde „vyprevadil“ z Česko-Slovenska v rokoch 1990 – 91 sovietskych vojakov.