Francúzsku herečku Juliette Binoche, ktorá je protagonistkou filmu Vnútorné slnko, pravdepodobne netreba slovenskému divákovi dvakrát predstavovať. Za roky svojej aktívnej hereckej kariéry sa jej podarilo vytvoriť hneď niekoľko ikonických filmových postáv. Patria medzi ne napríklad Julie de Courc zo snímky Krzysztofa Kieślowskieho Tri farby: Modrá (1993) alebo Vianne Rocherová z Čokolády (2000) režiséra Lasseho Hallströma.

Možno však treba predstaviť francúzsku režisérku vyššie spomínaného filmu Claire Denis, ktorá sa radí medzi najuznávanejšie filmárky súčasnosti. Ceny si priniesla z festivalov v Locarne, v Cannes, z Berlína či z Rotterdamu. Tematicky sa často zameriava na otázky ľudskej identity, vykorenenia či koloniálnej minulosti Francúzska, keďže sama svoje detstvo prežila v západnej Afrike. Pred svojím debutom (Chocolat, 1988) asistovala režisérom, ako Wim Wenders (Paríž, Texas, 1984) či Jim Jarmusch (Mimo zákona, 1986). Svetový ohlas získala filmom Beau Travail (1999), ktorý patrí k jedným z veľkých diel posledných desaťročí.
KINEMAVIDEO4597.
Ako inšpiráciu ku svojmu novému filmu si Claire Denis zobrala knihu literárneho kritika Rolanda Barthesa Fragments d’un discours amoureux (Fragmenty milostného diskurzu) z roku 1977. „Hoci sa kniha tvári predovšetkým ako zlomkovitý katalóg figúr, vybraných z konverzácie milencov, knihu je možné čítať tiež ako strhujúci príbeh odkrývania prekvapivej jazykovej povahy milostného citu.“ (1)
Hoci film Vnútorné slnko prichádza do bežnej kinodistribúcie až teraz, slovenskí diváci ho mali možnosť vidieť už pred pár dňami v rámci Festivalu filmových klubov Febiofest a tiež v septembri minulého roka na piešťanskom Cinematiku. Na festivale bol film uvedený v sekcii Meeting Point Europe, kde pravidelne vyberajú tie najlepšie európske filmy roka uznávaní európski kritici. Svetovú premiéru mal v máji minulého roka na filmovom festivale v Cannes.

Hlavnou hrdinkou je Isabelle (Juliette Binoche), ktorá žije v Paríži, má 50 rokov, je rozvedená, atraktívna, nosí krátke sukne a hlboký výstrih, ale v ťažkých chvíľach, keď sa snaží nájsť si nový plnohodnotný vzťah, založený na úprimnej láske, jej to nevychádza. Jej vzťahové pokusy sú rôznorodé, avšak v niečom viac menej rovnaké. Spája ich absencia šťastného konca a prikrátka „životnosť“.
Na filme očividne poznať, že na režisérskej, ale aj scenáristickej (Christine Angot) stoličke sedeli ženy. Špecificky ženským prístupom, ktorý v snímke našiel ideálne uplatnenie, sa im podarilo autenticky zobraziť nemilosrdné ale často i humorné konverzácie Isabelle s milencami či priateľkami. Claire Denis nafilmovala ženu súčasnej doby, ktorá hľadá svoje osobné šťastie a napriek tomu, že veľmi túži, pokusy jej nevychádzajú.
Isabelle stretávame na začiatku filmu v čase, kedy si užíva milenecký románik so ženatým Vincentom. Intímna blízkosť sa nenapĺňa ani v sexe. Vo vzťahu ostáva len akási pachuť. Keď neskôr milenec uprednostní vlastnú manželku, Isabelle sa rozhodne ísť ďalej, do nových náručí a túženej komunikácie. Citové chyby sa opakujú a vzťahy rozpadávajú... Nezlučiteľnosť Isabelliných potrieb s novými mužmi je evidentná.

Sugestívne prevedenie celého filmu skvelo zvládla kameramanka Agnès Godard. Jej zábery na hrdinku (na jej smútkom unavené alebo túžbou žiariace oči) alebo na sivé mestské scenérie Paríža sú zachytávané zručne, tak ako sme na jej kameru zvyknutí. Podobne subjektívnu atmosféru navodzujú a dotvárajú jazzové motívy Stuarta A. Staplesa.
„Ostrieľaná“ režisérka vo svojej novinke poukazuje na dôležité témy, ktoré ženy v dnešnej spoločnosti riešia. Viaceré diváčky sa pravdepodobne budú vedieť vcítiť (ale možno aj nie) do hlavnej postavy, ktorú Juliette Binoche zvláda excelentne. Každé jej gesto, mimika tváre či ticho má vo filme svoju výpovednú hodnotu. Malú, ale dôležitú úlohu si vo filme strihol aj ďalší velikán krajiny galského kohúta – Gérard Depardieu. (Aj keď sa v súčasnosti v médiách objavuje skôr v politickom než filmovom kontexte.) Jeho epizóda v úlohe terapeuta, ktorá je sympatickým návratom do sveta filmu, sa snaží hlavnej hrdinke pomôcť v jej vzťahových peripetiách.
Použitie slovného spojenia Vnútorné slnko (neoficiálny názov filmu je Tmavé okuliare), ktoré Claire Denis použila ako titul svojej minimalistickej novinky, možno pochopíme až v závere. Snímka však spolieha najmä na úprimnosť dialógov, popisuje vzťahy, ktoré môžu byť súčasne frustrujúce i naplňujúce, a v neposlednom rade podáva divákovi emocionálne komplexný príbeh hrdinky, ktorá hľadá niečo, čo sa možno ani nedá dosiahnuť. Presvedčte sa sami.
Un beau soleil intérieur (Francúzsko/Belgicko, 2017, 94 min.)Réžia: Claire Denis. Scenár: Christine Angot, Claire Denis. Hrajú: Juliette Binoche, Xavier Beauvois, Philippe Katerine, Josiane Balasko, Sandrine Dumas ...
(1) Martinus.sk Fragmenty milostného diskurzu. Dostupné online TU. [cit. 13-4-2018]