Martin Scorsesse vzdal hold filmovému umeniu predchádzajúcim dielom Hugo a jeho veľký objav (2011), kde s použitím fantazijných a rozprávkových prvkov zobrazuje vznik nového umeleckého druhu a zároveň sa skláňa pred Georgesom Méliésom, filmovým mágom, ktorý ako jeden z prvých vytušil potenciál nového média a pohyblivé obrázky povýšil na umelecké dielo. Vo svojom najnovšom filme Vlk z Wall Street sa Scorsesse vracia do USA, siaha po gangsterke, žánri výrazne dominujúceho v jeho tvorbe.

V intenciách modernistického rozprávania ju inovuje, jednotlivé prvky zvŕta do nových polôh, pričom si uvedomuje dôležitosť nadčasovosti, vlastnej všetkým jeho filmom, ktorú dosahuje najmä dialógmi a nepredvídateľnosťou deja. Príbeh sleduje Jordana Belforda, talentovaného a nadaného mladíka s jasným cieľom- zarábať peniaze, presnejšie zarábať hory peňazí. Belford urobí závratnú kariéru, s obrovským nasadením sa púšťa do zdanlivo nedosiahnuteľného, aby svojim víziám dodal reálne tvary, pričom svojou energiou strháva davy.
KINEMAVIDEO1905.Komplikovaný charakter hlavného hrdinu je, rovnako ako vedľajšie postavy, čiastočne zveličený, čo má za následok komediálne ladenie príbehu. Režisér však presne vie, kedy pritvrdiť a nechať realitu, aby dohnala postavy. Netrvá však dlho a chrstne nám do tváre pohár studenej vody, bravúrne neočakávaným spôsobom vracia svojich (anti)hrdinov do hry, aby sa s nimi mohol naďalej hrať. Scorsesse rozpráva príbeh štandardne, zobrazuje vzostup a pád hrdinu- gaunera, pričom si úspešne zachováva status novátora, žánrové klišé ovláda natoľko dokonale, že z neho dokáže vyťažiť maximum.
Divácky veľmi atraktívne je prostredie boháčov, ktorí sa navyše dokážu zabávať akoby každá minúta bola ich poslednou, dovoľuje nahliadnuť do sveta, ktorý je pre väčšinu z nás nedosiahnuteľným. Film sa oblieka do hollywoodskeho pozlátka, aby ho zo seba následne strhával a šokoval prízemnosťou a neogabanosťou svojich hrdinov, ukazuje ich v živočíšnej, neprikrášlenej podobe, v rolách negramotných šmejdov bez hanbi, ktorí sú aj napriek všetkým negatívnym charakterizačným znakom sympatickí (podobné tendencie sú vlastné Coenovcom, ktorým bez okolkov zhltneme všetkých podvodníčkov a vrahov, tiež ich možno porovnať s Tarantinovými gaunermi), dokážeme im odpustiť a sme ochotní strážiť ich krok.

Vtipným paradoxom je, že neokrôchaní a nevzdelaní burani sú bohatší a úspešnejší ako ich múdrejší a poctivejší spoluobčania, „cestujúci mestskou hromadnou dopravou“, čím podáva, síce prifarbený, no skutočný obraz súčasnosti, najmä „sveta peňazí“ (prostredie finančníkov možno aplikovať na celú spoločnosť).Príbeh sa opiera o skutočnú udalosť, čo však tvorcom v žiadnom prípade nezväzuje ruky, neváhajú byť „neuveriteľnými“ a vážne sa zauzľujúci dej je často riešený neočakávaným zvratom prinášajúcim do príbehu humor a pozitívnu energiu sršiacu z každého obrazu. Skúsený režisér koncentruje všetky doterajšie znalosti a zručnosti. Vlk z Wall Street disponuje všetkými kladmi jeho doterajších diel. Žáner gangsterky mu poslúžil ako platforma, od ktorej sa podobne, ako od literárnej predlohy, ledabolo odráža, aby ohuroval vizuálnymi a dramaturgickými výskokmi, neriadene šantí, pričom sa šikovne vyhýba prekračovaniu hranice únosnosti.

Film zobrazuje námet s ľahkosťou, no pristupuje k nemu s absolútnou profesionalitou a autorským nasadením. V premyslene spletitom príbehu s množstvom (vedľajších no výrazných) postáv je všetko na svojom mieste, opiera sa o klasické naratívne postupy, čím si zaručuje čistotu a jasnosť. Zdrojom humoru sú, okrem vtipne vypointovaných scén, svojských postáv a ich vzťahových zväzkov, šikovne využitý vnútorný monológ alebo spomalený záber, prvky typické pre Scorsesseho tvorbu.Hlavnú úlohu stvárnil Leonardo DiCaprio, pre ktorého síce rola prešpekulovaného gaunera (Chyť ma, ak to dokážeš) nepredstavuje prevratnú polohu, no zhostil sa jej s obrovským nasadením. Príkladom režisérovho dobrého nosa na hercov je Robert De Niro, ktorého preslávila práve spolupráca so Scorsessem. Opakovaným obsadzovaním rovnakých hercov do charakterovo príbuzných rolí sa režisérovi darí spolu so samotným hercom vytvárať kult osobnosti, ktorý je mimoriadne silným aspektom umožňujúcim divákovi dokonale sa zžiť s postavou. Herec je i v prípade najnovšieho filmu Vlk z Wall Street ten, kto vdýchne postave podstatu, naplní ju svojou horúcou krvou a šarmantne, s osobitým vtipom si dokáže omotať okolo prsta publikum oboch pohlaví.

Gangsterka bola pôvodne „mužským“ žánrom, vo filme to potvrdzuje zobrazenie a vnímanie ženy ako prostriedku slúžiacemu prevažne na pobavenie mužov (prostitútky), nešetrí ani sexizmom a perverzitou, všetko má však svoje opodstatnenie a výborne sa na tom zabávame. Nikoho neuráža, neodsudzuje, jeho humor je síce štipľavý, postavy zodiera z kože, vystreľuje ich na Olymp, aby ich odtiaľ mohol bez výčitiek vykopnúť. To, čo bolo myslené ako vtip, je tak úspešne pochopené i druhou stranou komunikačného kanála. Skvelé dialógy, krásne ženy a všadeprítomné užívanie si života plného sexu, drog a peňazí, dopĺňa výborná hudba zdôrazňujúca slobodu.Starnúceho režiséra neopúšťa humor, práve naopak, nikdy pred tým nebol vtipnejší, s ľahkosťou sa zabáva a svojím „smiechom“ nakazí i diváka, ktorý je neustále prekvapovaný a ohurovaný bizarnosťou pripomínajúcou poetiku kultového diela Pulp Fiction, ku ktorému ho bez výčitiek možno prirovnať. Jednotlivé scény a repliky majú tendenciu zľudovieť takmer okamžite po ich odznení, diváci s úžasom citujú videné a počuté už pri odchode z kina. The Wolf of Wall Street (USA, 2013, 180 min.)Réžia: Martin Scorsese. Scenár: Terence Winter, Jordan Belfort (kniha). Kamera: Rodrigo Prieto. Hrajú: Leonardo DiCaprio, Jonah Hill, Margot Robbie, Kyle Chandler...