Pri filme Victoria nejde len o formálne rozhodnutie, inscenačno-organizačnú guráž, keďže dva a štvrť hodinový film nakrútil režisér Sebastian Schipper v jednom zábere, teda bez jediného strihu, bez jediného výdychu. Nedá sa povedať, že prepisuje učebnice strihovej skladby, lebo vnútornú montáž (zmeny náhľadov, nájazdy a pohyb kamery) samozrejme používa, ale svoj eskamotérsky kúsok zvládol takpovediac ľavou zadnou.

Dôležitejšie ako vonkajškové predvádzanie sa, je bytostné včlenenie tohto jednozáberového nástroja do výpovede filmu. Keďže strih je nielen montážou, ale svojou podstatou prerušením, film bez prerušenia strihom vrství hodnoverný prienik do živlov nočného mesta. Obraz dnešných veľkomestských „detí ulice“ utvára v jednote času - nakrúcalo sa od štvrtej do pol siedmej ráno, a miesta - vertikálne od suterénnych priestorov cez ulicu po strechu činžiaka a horizontálne na ploche v dosahu jazdy bicyklom či autom.
KINEMAVIDEO3591.
Napriek nebezpečenstvu znásilňovania deja stlačením do reálne neprerušenej časovej úsečky režisér uprednostnil dôverné pobudnutie diváka s partiou už dospelých výrastkov bez prestrihu v čase. A práve vzájomná dôvera, istota parťáckej zomknutosti („sme bratia štyroch matiek“, vysvetľuje jeden z nich) podkladá spontánne, príťažlivé užívanie si odkrojenej slobody na okraji mestskej society, ktorému hlavná hrdinka rovnomenného filmu podľahne. Iste, ide o jej samotu cudzinky v cudzom meste, potrebu spolupatričnosti, bravúrne predloženú v discobare na začiatku filmu, keď sa potom pod prísľubmi („teraz si sa zoznámila s nami a môžeš byť opäť šťastná“) stane „sestrou“ nových „bratov“.

Sociálny obraz nočného žúrovania akcentuje hravosť, očarenie novou „rodinou“, aby cez zlomový motív podsvetia brutálne vnikol do prebúdzajúcej sa všednosti mesta. A kľúčové vyznanie jednej z postáv („nie som zlý, len som urobil niečo zlé“) sa pretlo s Victoriiným spáleným vnútrom skrachovanej klavíristky. Akékoľvek odkazy na niekdajšie neorealistické „deti ulice“ likviduje temná podoba súčasnej EU metropole, jej jedovatý technotep, drogové opojenie, krádeže, zahrávanie si s démonmi.
Mefistov valčík, ktorý Victoria predvedie na klavíri, podobne ako v tejto Lisztovej „príbehovej“ skladbe omámi jej spoločníka a otvorí „Mefistov“ triumf. Z nočných hier a výšin strešnej selanky lúzerov sa dej prelomí do strhujúcej krimidrámy, boja o život. Silná Victoria, vystužená šestnásťročným drilom klavíristky a s menom víťaziacej (victory), spočiatku lžami lákaná do partie, sa mení na jej plnohodnotného člena až vodcu. Svojou trénovanou cieľavedomosťou a výdržou bojuje o nové víťazstvo, o svoj nový vzťah. Podobne ako A. Zviagincev, aj S. Schipper je vyštudovaný a praktizujúci herec. A herecké výkony sú vo Victorii ohromujúce. „Jednodejstvový“ film stojí a padá na hercoch a priraďuje ich výkon k divadelnému, pri ktorom tiež (len dejstvami prerušená) jednota miesta a času poskytuje pre herca náležitý priestor pre vytvorenie štúdie postavy. Ako v divadle musel režisér do detailov film naskúšať a potom ho pustiť na „javisko“ v dôvere v herca, v tomto prípade aj kameramana. Vynikajúci S. B. Grovlen viaže záberovanie na postavy, prenasleduje ich a centralizuje nimi kompozície. Kamera je okom diváka, neviditeľnou, intímnou súčasťou hereckej partie, vydanej napospas naiscenovanému času počas nakrúcania. Schipper za jeho finálnu verziu uznal až tretiu „reprízu“.

Film nie je len jednogeneračným dramatickým príbehom s psychologickou štúdiou postáv. Predkladá výsek mentality dnešnej európskej metropoly, EU kolorit miešania jazykov a národnosti. Novodobým esperantom únie je pospolitá znalosť angličtiny, pomeriavaná s hustým slangom teritoriálnej, domácej nemčiny. Obraz mladej outsiderskej generácie rozširuje Schipperov pohľad na zvykový obraz severu a juhu. Mentalita severského je tu predstavená akoby južansky rozpustilá, neviazaná na prácu, ale na chlapskú komunitu bezčasového prežívania a zo Španielky sa pri vášnivom zaujatí objektom vyplaví severský obraz cielenej húževnatosti.
Victoria je art udalosťou filmovej sezóny, „prelomením vĺn“, zrodeným z plodnej vlny súčasného nemeckého filmu.
Victoria (Nemecko, 2015, 140 min.)Réžia: Sebastian Schipper. Hrajú: Laia Costa, Frederick Lau, Franz Rogowski...