Woody Allen objavil po rodnom New Yorku postupne - Francúzsko, Anglicko a teraz Španielsko, či presnejšie katalánsku Barcelonu. A na výlet so sebou zobral aj svoju najnovšiu múzu, Scarlett Johansson.

Jeden (charizmatický) muž, a tri odlišné (a veľmi ženské) ženy. Leto v Barcelone ich náhodne spojí a vytvorí bezohľadný prepletenec, ktorý nehľadí na to, kým boli a kým budú. Naliehavá súčasnosť vlahých nocí so španielskou gitarou a slnečných dní s Gaudího architektúrou, prehlušuje všetko.





 Vicky Vicky (Rebecca Hall) je racionálna Američanka, prichádzajúca študovať katalánsku povahu. Svet jej dáva logické súvislosti a váži si komfort stálosti a bezpečnosti.

Allen svojimi filmami tiež ponúka určitý pocit stálosti a bezpečnosti. Spočíva v takmer nevyčerpateľnej schopnosti pozorovať život a popisovať ho v neuveriteľne ľahko a prirodzene znejúcich vetách a dialógoch. A premení aj v Allenovej záľube zahrávať sa s publikom a manipulovať s ním. Nastoľuje tému (ne)existencie veľkej lásky, preperie ju komplikovanými vzťahmi, natiahne na škripec očakávaní a otrasov, pustí do nej mnoho voltov vášne a nešťastia, aby ju nakoniec (tváriac sa, že sa nič nestalo), možno trochu skepticky, len tak prepustil na slobodu pôvodného status quo.  


Cristina Najlepšia priateľka Vicky (Scarlett Johansson). Hedonistka, túžiaca po silných vzplanutiach. Nevie čo chce, ale presne vie, čo nechce. 
Napriek romantickej atmosfére Barcelony (a Ovieda) a silným pohnútkam hlavných postáv, ktorým len navonok kraľuje hysterická Maria Elena (Penélope Cruz),  je to film na hony vzdialený svetu klišé a klasických milostných trojuholníkov. Autor filmu veľmi dobre vie, čo nechce a napriek tomu, že pracuje s vášňou, príťažlivosťou a zaľúbením, nenecháva sa strhnúť do ich víru. Je v tom akási drobná škodoradosť s akou necháva svoje postavy nabúrať a trápiť sa. Tam kde Zdeněk Svěrák svoj vek a postoj k životu pretavuje do láskavého, spomienkového a trochu i senilného videnia sveta (ktorého je prirodzenou súčasťou), Woody Allen odstupuje od potreby hovoriť o sebe (vždy som mal radšej filmy kde nehral) a vyžíva sa v trampotách a „citových neurózach“ nás - svojich postáv. Tak trochu nám vyplazuje jazyk a uškŕňa sa nad naším pechorením za šťastnou a naplnenou láskou. Treba povedať, že to robí výborne a napriek tomu, že slová sú jeho majstrovským ťahom štetca, veľmi veľa toho necháva vypovedať obrazom. Najmä mimikou a gestikuláciou postáv. 


Barcelona Slnečná metropola skrášlená Miróm, Gaudím ale aj temperamentnými povahami, neschopnými žiť bez seba, ale ani spolu.
Mám rád tohto „nového Woodyho Allena“, túlajúceho sa Európou a píšuceho staré – nové príbehy. Nepoznám jeho filmografiu natoľko, aby som si dovolil dávať ho do kontextu s „klasickým manhattanským“ obdobím, každopádne mám pocit, že mu zmena vzduchu robí dobre. Rovnako ako anglický Match Point aj španielska Barcelona ma oslovila naplno a sprostredkovala mi naozaj intenzívny zážitok, aj keď predsa len z iných dôvodov. Allenova Barcelona, je trpkejší a pichľavejší mix zážitkov, než študentský Erasmus, či dospelé Horšie to už nebude. Napriek tomu patrí do tejto kategórie vtipných, ľudských a silných filmov. A podobne ako Erasmus, robí službu krásam katalánskeho veľkomesta. Pravda, ako vieme, nie celkom nezištne.


Juan Antonio Umelec s tvárou Javiera Bardema. Muž so šťastím (?) na ženy.
Vicky Cristina Barcelona môže byť pre niekoho komédia, pre iného sonda do duše a podstaty ženy, pre tretieho „ďalší Allen“. Pre mňa je to všetko dohromady a z každého veľmi silná porcia. Titul, ktorý zabavil, potešil a prinútil zamyslieť sa nad rámec bežného uvažovania o filme. Páči sa mi taký, aký je: epizódny, bez ambície niečo vyriešiť alebo posunúť postavy, s možno trochu smutným koncom. Páči sa mi, že mne osobne dáva chuť nebyť Allenovou postavou, mať iný ... vlastný príbeh.
Vicky Cristina Barcelona (USA/Španielsko, 2008, 96 min.) Réžia: Woody Allen. Scenár: Woody Allen. Kamera: Javier Aguirresarobe. Strih: Alisa Lepselter. Hudba: rôzne skladby a piesne. Hrajú: Rebecca Hall, Scarlett Johansson, Javier Bardem, Penélope Cruz, Patricia Clarkson, Kevin Dunn, Chris Messina