Robert Zemeckis chce znova triumfovať v 3D – a tentoraz je veľmi presvedčivý.

Tiahne mu na šesťdesiatku, no poslednú dekádu rezignuje na typické hrané filmy. Vždy sa rád hral s novými technológiami i zaujímavými príbehmi, stále dáva dokopy nečakané prvky. Platí to aj pre jeho poslednú trojicu, kde približuje 3D technológiu menším i odrastenejším divákom. Pri najnovšom diele ostáva uprostred a je rodinne založený, zároveň sa verne drží tvrdej predlohy.


 Vianočná koleda totiž ostro sleduje aj u nás pomerne známy príbeh Charlesa Dickensa o boháčovi Scroogeovi, ktorého navštívi duch zosnulého obchodného partnera a priateľa Marleyho a povie mu, že aby nedopadol smutno ako on, navštívia ho traja duchovia. Stane sa tak počas vianočných sviatkov, keď odbíjajú zvony určité hodiny a sú to duchovia minulých, súčasných a budúcich Vianoc. Pod ich vplyvom má Scrooge so srdcom z kameňa precitnúť a na staré kolená sa zmeniť.

Dej určite poznáte, čerpajú z neho viacerí. Pokiaľ ste nečítali Dickensovu predlohu, je na mieste podotknúť jej pár čŕt. Nie je to bežná rozprávka, obsahuje veľmi realistické opisy pochmúrneho Londýna a nálad. Našinec by si poukázal na strašne jednoduchý príbeh (a fakt je, že prvých 30 strán sa dá zhutniť do 7-10 minút filmu), že na hodinu a pol nevystačí. To je sčasti pravda.


Zemeckis opantaný 3D technológiou teda stavil na dva typy rozšírenia pôvodného diela. Po prvé, jednotlivé stránky knihy adaptuje verne, ale nie otrocky. Košaté Dickensové opisy mu slúžia na parádne vystihnutie depresívnej či neraz temnej atmosféry. Prvý akt s návštevou Marleyho ducha a vzápätí jeho pohľad na ulicu, kde sa tmolia jemu podobní, presne vystihuje vlastnú predstavu nejedného z nás, čo poznáme pomaly obsah každej stránky knihy. Ostatní budú neraz mierne paf, čo Zemeckis ukazuje a scéna budúcich Vianoc kombinuje azda príliš veľa smútku i melanchólie, no jedine tak môže navodiť atmosféru Dickensovho diela spred 170 rokov. Nadávať mu za to, že nie je dostatočne rodinný či detský je úplne mylné, pokiaľ má adaptácia zachytiť aj zlé momenty.
Pýtate sa, ako potom zapadajú do temnej drámy akčné scény žmýkajúce súčasné možnosti 3D? Výborne. Nejde ani tak o to, že Zemeckis opäť pritlačil na pílu svojej fantázie a necháva hrdinu preletieť nad Londýnom, či šmýkať sa po strechách, ako skôr o vyvolanie dobrodružstva v zasnežnej metropole 19. storočia, kde starec nakoniec zažíva niečo nové, nečakané a jeho pritvrdené srdce napĺňajúce. Je to zvláštny pocit, zároveň dobrá extenzia, do 21. storočia nezapadá úplne omylom.


Jim Carrey je opäť stávka na istotu. A hoci neviete, koľko Zemeckis využil z jeho hereckého umu (vďaka pokročilej motion capture asi všetko), jedno je isté. Ľudské postavy už nie sú detsky jednoduché ako v Polárnom exprese či mŕtvolne zízajúce ako pri drsnej legende. Pokožka Scroogea je nádherne stará, rovnako ako jeho unavený či prekvapený výraz. Farebné efekty kombinujúce sniežik, ako to pán Zemeckis dobre trénoval už pred piatimi rokmi a efekty postáv i akcie sú veľmi bohaté. Vedľajšie úlohy sú rovnako dobre obsadené.
A konečne tu máme film, kde sa 3D využíva naplno. Zabudnite na Monštrá, votrelcov a fašírky. Toto je prvý podstatný 3D zážitok tohto roka – Zemeckis je asi jeden z mála tvorcov, ktorí 3D nechcú využívať iba na efekt a pridanú hodnotu cenu lístka pre kinára, ale pre zážitok diváka. Pýtam sa len, kedy si ho máme užiť, keď väčšina kín ho hrá iba raz denne okolo jednej poobede?
Kašlať na výčitky, kto chce, 3D verziu si nájde. A vychutná si ju aj s dobrým soundtrackom Alana Silvestriho na veľkom plátne a s okuliarmi, kam jedine patrí. Robert Zemeckis sa o svoj 3D prelom snažil desať rokov – už sa mu konečne podaril.
A Christmas Carol (USA, 2009, 97 min.) Réžia: Robert Zemeckis. Námet: Charles Dickens – roman. Scenár: Robert Zemeckis. Kamera: Robert Presley. Strih: Jeremiah O’Driscoll. Hudba: Alan Silvestri. Hrajú: Jim Carrey, Gary Oldman, Robin Wright Penn, Colin Firth, Bob Hoskins, Cary Elwes, Michael J. Fox