Dej poľského filmu Veža. Jasný deň sa síce odohráva počas teplých májových dní. Dejom a atmosférou však oveľa viac pasuje k pochmúrnemu “dušičkovému” obdobiu, v ktorom sa dostáva aj do slovenských kín. Mladá poľská filmárka Jagoda Szelc v ňom totiž načrela do žánrového súdku psychologického hororu, ktorý je v našom geo-spoločenskom regióne stále tak trochu neprebádaným územím.

Snímka Veža. Jasný deň nás privádza na naoko idylickú rodinnú “slezinu” v malebnom prostredí lesom obklopenej samoty kdesi na poľskom vidieku. Už od prvých leteckých záberov na krásne sa kľukatiace cestičky lesmi nás však začína pošteklievať stiesnená a melancholická atmosféra, ktorá dáva tušiť, že s rodinou hlavnej hrdinky Muly (Anna Krotoska) nebude všetko celkom v poriadku.
Ako jasný “rušivý element” sa čoskoro vyprofiluje Kaja (Malgorzata Szczerbowska), Mulina mladšia sestra, ktorá sa v kruhu svojich blízkych objavuje po dlhých šiestich rokoch, kedy o nej nikto nič nevedel. Nervozita všetkých prítomných však nevyplýva z nejakých výčitiek - obávajú sa skôr neželaného prezradenia veľkého rodinného tajomstva: Mulina dcéra Nina je v skutočnosti práve dcérou Kaji, po jej zmiznutí si ju však Mula osvojila a pravdu o jej biologickej matke si nechala pre seba. No a teraz je to práve oslava Nininho prvého svätého prijímania, čo celú rodinu zvádza opäť dokopy...
KINEMAVIDEO4814.
Kaja dostáva hneď po príchode zoznam pravidiel slušného správania - s Ninou nesmie byť ani chvíľku o samote a musí sa, skrátka, v každom ohľade “správať normálne”. Stratená sestra však akoby neustále žila napoly v nejakom inom svete. Niekedy sa bez varovania rozbehne kamsi do neznáma, inokedy ju deti nájdu ležať v tráve nahú. V niektorých ohľadoch je však jej prítomnosť aj prínosná - ako mávnutím čarovného prútika pri nej, napríklad, pookriala jej a Mulina matka, ktorá bola roky ponorená do akéhosi klinicky katatonického stavu. Množiace sa nevysvetliteľné javy jasne naznačujú, že sa k čomusi schyľuje. Ale k čomu..?

Snímka Veža. Jasný deň vyniká konzistentne znepokojivou atmosférou, ktorá je budovaná pomocou jemných náznakov metafyziky, tiesnivého zvukového podmazu a neustáleho kontrastovania svetov reality a duchovna. Hoci Szelc neraz operuje s klišé či obrazmi opozeranými inde, výsledok celkom pekne drží pokope a chvíľami dokonca funguje súčasne na viacerých úrovniach. Všetko pri tom skutočne ostáva len v náznakoch - žiadni “bubáci” zo skríň nevyskočia a dokonale civilné a racionálne postavy Muly, jej muža Michaela či brata Andrzeja s manželkou ani na okamih nevypadnú z role normality, s ktorou sa ako diváci ľahko stotožníte. Hoci sa teda vo filme vlastne nič uchopiteľné veľmi dlho neodohráva, sledovať to je celkom napínavé a svojim spôsobom aj zábavné.
V určitom bode však očakávame, že všetko prirodzene dospeje k akejsi forme rozuzlenia či aspoň vyvrcholenia, a tu už je nechopnosť scenára vykročiť z hmlistého oparu náznakov jednoznačnejším smerom dosť na škodu. Vo vzduchu ostáva vysieť surreálny symbolizmus, paranormálne javy, opakovane naznačovaná spojitosť s vierou a náboženstvom. Ale aj celkom prozaické vzťahy medzi jednotlivými postavami, ktoré by inak aj samé o sebe (iste aj zásluhou kvalitných hereckých výkonov) vydali na obstojnú rodinnú drámu. Aj všetka tá poctivo budovaná atmosféra napokon bez pevne uchopeného záveru vyznieva tak trochu ako prázdne štylistické cvičenie.

Dobrou správou je, že vás to zrejme bude skutočne mrzieť - teda, že film dokáže vzbudiť dostatok zvedavosti a záujmu na to, aby ste od neho mali až do konca nejaké očakávania. Tu treba určite povedať, že pre 34-ročnú režisérku a scenáristku Jagodu Szelc je Veža. Jasný deň celovečerným debutom. Na určitú nevyváženosť či autorskú nerozhodnosť teda ešte má predsa len nárok. Ak chceme vedieť, či si prívlastok obzvlášť sľubného vychádzajúceho talentu, ktorým ju v Poľsku častujú, skutočne zaslúži, budeme si asi musieť počkať na jej druhú snímku Momentum. Má sa pohrávať s relativitou časopriestru a trailer sľubuje, že ponesie ešte temnejšiu atmosféru ako režisérkin debut...
Wieża. Jasny dzień. (Poľsko, 2017, 111 min.)Réžia: Jagoda Szelc. Scenár: Jagoda Szelc. Hrajú: Anna Krotoska, Malgorzata Szczerbowska, Anna Zubrzycki, Mikolaj Chroboczek, Artur Krajewski