![]() |
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
![]() |
||||||
Streda 12.3.2025
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
![]() |
||||||
Meniny má Gregor
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
![]() |
![]() ![]() ![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
|

10. 07. 2009
Verejní nepriatelia

Dillinger so svojou bandou vykrádal americké banky a strieľal policajtov. V dobe ekonomickej krízy sa však líšil od ostatných svojou popularitou medzi ľuďmi. „Jánošíkovský“ status je vlastne najúčinnejšie mimikri zbojníka. Potrebuje na to vedieť pracovať s verejnou mienkou, na oplátku však dostane potrebné krytie a právo robiť čokoľvek. Platilo to v pred vojnou, platilo to po vojne, a mám pocit, že to platí aj dnes. Ku cti filmu patrí, že umelo nehľadá paralely medzi výchovou, zážitkami zo života a súčasným stavom. Dillinger je divákovi predstavený in medias res – pri úteku z väzenia. Len čo príde na snahu o profilovanie emócii a motivácii (strata kamaráta/tútora a konfrontácia s jeho filozofiou - s kým spolupracovať a s kým nie) scenár a postavy trochu habkajú. Naopak, ak ide o prepad banky, alebo akčnú strielačku, ľahkosť a automatickosť akcie priam vzbudzuje rešpekt.
Režisér (a často aj scenárista) Michael Mann má v mojej osobnej filmotéke hrdé a nezastupiteľné miesto. Tento chicagský rodák si ho paradoxne zaslúžil Posledným mohykánom, hoci svet ho asi vníma najmä ako režiséra filmov Neľútostný súboj, Collateral a aj pomerne nedávneho Miami Vice. Policajti, kriminálnici a všetko okolo nich sa s Mannom spája priam bytostne a asi sa niet čo čudovať, že sa v ostatnom filme vrátil k svojmu mestu a ku gangstrovi, ktorý sa stal skutočnou legendou.
Čo ma prekvapilo je tendencia akéhosi „ochladzovania“ prechádzajúca Mannovými filmami a najmä miera v akej eskaluje práve vo Verejných nepriateľoch. Mám na mysli nielen vizuálne znaky digitálneho snímania a s ním súvisiacej farebnosti a estetiky vôbec (ktorá mi napr. v Collateral prišla úchvatná), ale aj spôsobu akým (ne)vťahuje diváka do deja. Od živelného a emóciami nabitého súboja De Niro – Al Pacino, cez neľudský chlad Cruisea až po aktuálne úplne sa míňajúcu dvojicu Depp – Bale. Akoby sa režisér snažil o stále bezprostrednejší, dokumentárnejší spôsob nahliadnutia na svojich hrdinov a obetoval mu budovanie deja.
Verejní nepriatelia tak na mňa pôsobia ako navonok mimoriadne chladný film ponúkajúci zážitok skôr tým, ktorí sú ochotní hľadať filmárske a historické hodnoty a vážne zlyháva v schopnosti (alebo ochote?) vyrozprávať príbeh a ponúknuť strhujúce emócie. Niet pritom najmenších pochýb o výborných hereckých výkonoch a veľmi zručnom filmárskom spracovaní. Osobitne by som vyzdvihol spôsob prepájania scén hraných a „dokumentárnych“ (napr. prechod z verejného vyhlásenia do žurnálu).
Ak však očakávate profil gangstra z mäsa a kostí, ako bol vo Verejnom nepriateľovi č.1, či strhujúci príbeh v štýle Amerického gangstra, budete asi mierne sklamaní. Pri naozaj slušnej stopáži sa toho vlastne udeje pomerne málo a mnohé postavy a udalosti sú vyslovene sekundárne. Najsilnejším motívom tak zostáva vzťah Dillingera s jeho životnou partnerkou a podľa mňa jediná skutočne emotívna scéna, umiestnená (pochopiteľne) na konci filmu.
Public Enemies (USA, 2009, 143 min.) Réžia: Michael Mann. Námet: Bryan Burrough – kniha Public Enemies: America’s Greatest Crime Wave and the Birth of the FBI, 1933 – 34 (2004). Scenár: Ronan Bennett, Michael Mann, Ann Biderman. Kamera: Dante Spinotti. Strih: Jeffrey Ford, Paul Rubell. Hudba: lliot Goldenthal. Hrajú: Christian Bale, Johnny Depp, Channing Tatum, Emilie de Ravin, Leelee Sobieski, Marion Cotillard, Giovanni Ribisi
Verejní nepriatelia
Autor: Vladimír Kurek
Zdroj: Kinema