Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

Svet filmu





Vyhľadávanie

Pridajte sa
Ste na Facebooku?
Ste na Twitteri?
Pridajte sa.

 Mobilná verzia




ESTA USA
kino
08. 05. 2008

Venuša

VenušaRozkošne a rozkošnícky sa prehrabuje Maurice (Peter O´Toole) v kope farebných tabletiek svojho kamaráta Iana (Leslie Phillips). Liekmi na bdelosť, na spanie, na úzkosť, na vydržanie so starým priateľom obaja odolávajú nástupu stareckej vetchosti a demencie. Ianovi pozícia neuveriteľne poľutovaniahodného hypochondra vyhovuje a ostentatívne sa domáha pomoci. Tá príde v podobe neterinej dcéry z vidieka Jessie (Jodie Whittaker), ktorá sa má o nemohúceho starca postarať. Samozrejme, ide o nekultúrne a ľahostajné tínedžerské indivíduum, takže Ian má na ponosy o dôvod viac. Na scénu prichádza Maurice ako nonšalantný epikurejský gavalier, ktorý má síce hrboľatú prostatu, no priamočiary zmysel pre erotiku a telesnú krásu.

                             


Toľko zo zápletky britskej trpkej komédie Venuša režiséra Rogera Mitchella (Notting Hill, Changing Lanes). I keď úvodná scéna môže poukazovať na komediálnu líniu príbehu, filmu udáva smer skôr dramatická horkastá príchuť sklonku života. Dvaja vyslúžilí herci – hoci Maurice kvôli nejakej tej „plnej hrsti peňazí“ stále občas nakrúca – ešte nechcú patriť do starého železa a tak si život spríjemňujú pravidelným posedávaním v kaviarni a komentovaním čiernej kroniky v novinách s tým, koľko ktorému zosnulému známemu v nej venovali odstavcov. Príbeh príjemne varíruje „roztackavenosť“ stareckých rečí či otravnú nevyhnutnosť zdravotných vyšetrení a momenty plné túžby po bežných životných potrebách.


V tejto komornej snímke exceluje – ako inak – írsky herec Peter O´Toole. V roli Mauricea bravúrne striasa bremeno vetchého starca eleganciou uznávaného hereckého barda, ktorý si svojou nevtieravou živočíšnosťou buduje vzťah k mladej Jessie. Tabletkovo-sklerotické seansy s Ianom postupne nahrádza erotizujúca hra pevne kontúrovaného mladého tela „bohyne“ a vyšumievajúcej iskry cievkovanej telesnej schránky, z ktorej „stále niečo tečie“.
Zaujímavé je aj drobné zvýraznenie Mauriceovho vzhľadu v situáciách, pýtajúcich si od neho rôzny prílev životnej energie – zatiaľ čo v bohémskom vzťahu s mladou venušou kráča vzpriamene, disponuje sebavedomými gestami a nastajlovanou ofinou akože zrelého muža v rokoch, v blízkosti Iana alebo v momentoch frustrácie križuje studené londýnske ulice nahrbený, nevzhľadne zababušený do kabáta a s nemožne nasadenou čiapočkou.


Každopádne vo Venuši ide o nepísaný, no vopred očakávaný O´Tooleov herecký koncert, ktorému patrične sekunduje najmä Jodie Whittaker. Herečka vo svojej Jessie dokonale snúbi spočiatku zištnú a drzú odmeranosť voči akýmsi geriatrikom s postupným sebapoznávaním a nachádzaním rešpektu voči akokoľvek zvrátene vyznievajúcej vášni. Filmový príbeh je dostatočne explikujúci a vyvážený na to, aby na jednej strane bez pohoršenia uniesol nedôstojné sexuálne vydieranie a na strane druhej nezosmiešnil šediny a starobné prejavy „pánov v rokoch“.
Venus (Veľká Británia/USA, 2006, 95 min.) Réžia: Roger Michell. Scenár: Hanif Kureishi. Kamera: Haris Zambarloukos. Hudba: Piesne: Connie Bailey Rae. Hrajú: Peter O’Toole, Leslie Phillips, Jodie Whittaker, Richard Griffiths, Vanessa Redgrave, Beatrice Savoretti, Philip Fox

Venuša

Autor: Zuzana Ondrišová
Zdroj: Kinema