Produkčné zázemie je asi najväčšou zaujímavosťou ďalšieho prírastku do rodiny slovenskej kinematografie. Veľký rešpekt nakrútil minulé leto s partiou kamarátov a známych Viktor Csudai (scenárista českej komédie Poslední plavky). Jeho meno nájdeme aj v kolónkach scenár a produkcia. Film vznikal s minimálnymi nákladmi, takpovediac na kolene. Ako píše na oficiálnom blogu asistentka réžie, ide o no-budget projekt. Členovia štábu vrátane hercov pracovali zadarmo, respektíve len za jedlo (tak to povedal na tlačovke režisér). Aby nevznikla mylná predstava podotýkam, že zúčastnení kamaráti a známi boli zväčša profesionálni filmári a nepoužívali amatérsku široko dostupnú techniku.





 Vcelku výstižné mi príde označiť Veľký rešpekt ako poloprofesionálne dielo. Nie je v tom nič pejoratívne. Takýmto označením chcem len vytýčiť mantinely, v akých je podľa mňa potrebné túto snímku vnímať a hodnotiť. No nasadením do bežnej distribúcie (i keď len do kín vybavených digitálnym projektorom) Veľký rešpekt vstupuje do konfrontácie s filmami produkovanými značne odlišne. Porovnávať Csudaiov malý autorský projekt so štandardnými produkciami bez zohľadnenia zmienených faktov, by bolo kopanie do trpaslíka. Tento „trpaslík“ si však nezaslúži, aby doňho niekto kopal. Preto v tomto prípade odporúčam brať hviezdičkové hodnotenie s určitou rezervou.

V centre Csudaiovej „letnej“ komédie stoja dvaja kamaráti (Peter a Michal) z dvoch neúplných rodín žijúcich v bratislavskej Petržalke. Jeden je väčší outsider ako druhý a obaja riešia podobné problémy súvisiace so vzťahmi. Chýba im partnerka, ale azda ešte väčšmi ich ťaží neschopnosť vyzerať pred svojim okolím tak, ako by chceli. Petra všetci pokladajú za homosexuála a Michal by bol rád drsným chlapom vzbudzujúcim rešpekt. Celé rozprávanie sleduje ich viac-menej bezúčelné pofľakovanie sa.


Z filmu nie je úplne jasné, koľko majú ústrední hrdinovia rokov. Ide o pracujúcich, či nepracujúcich mladíkov krátko po ukončení strednej, alebo sú to stredoškoláci užívajúci si letné prázdniny? Napriek takejto zásadnej nejasnosti sa snímka neodohráva v sociálnom vzduchoprázdne. Predovšetkým vďaka vedľajším postavám (najmä rodičov) a prostrediu ponúka Veľký rešpekt aký-taký pohľad na „panelákovú kultúru“. Väčšina hrdinov predstavuje niečo medzi modelovým príkladom a karikatúrou určitého typu patriaceho k nižšej strednej triede.
Takmer všetok humor v tejto ľahkej komédií má verbálny charakter. Niektoré vtipy sú trápne, mnoho ich je rozpačitých, ale nájde sa aj viacero vydarených. Ono, vôbec celý Veľký rešpekt do značnej miery stojí na dialógoch. Tie sú v rámci komediálne karikaturistickej štylizácie dielka vo väčšine scén uveriteľné. S o málo lepšími hereckými výkonmi, prípadne charizmatickejšími hercami, by mohli vyznieť dosť dobre. Pochvalu si zaslúži funkčné využívanie slangových výrazov, vulgarizmov a prízvuku. Pritom vôbec neprekáža, že nejde o autentickú „petržalštinu“. Skôr naopak, snímka získava istú univerzálnosť. Csudaj totiž karikuje „sociologickú skupinu“ charakteristickú pre všetky väčšie slovenské sídliská.
Veľký rešpekt nebuduje mýtus Petržalky ako drsnej štvrte, aké poznáme z amerických veľkomiest. Naopak, paroduje ho. Už samotný názov je ironický a pomenúva to, po čom ústredná dvojica mierne zakomplexovaných lúzrov túži.


Karikaturistickú štylizáciu diela zdôrazňuje vizuálna stránka. Obrazy sú prefiltrované tak, aby sa zmiernil „drsne autentický“ ráz digitálnych záberov. Početné celky pôsobia vyprázdnene a svojimi jednoduchými kompozíciami s výraznými líniami evokujú karikatúry. Jediné, čo sa skutočne nepodarilo, je hudba. Nemyslím použitie slovenského hip-hopu. Ten sem celkom dobre zapadá. Okrem neho však často hrá niečo hodiace sa akurát tak do televízneho súťažného programu pre celú rodinu.
Je skvelé, že na začiatku marca tu máme už štvrtú slovenskú premiéru. Ešte lepšie je, že aj malý filmík bez rozpočtu - produkt tvorivého nadšenia - má šancu dostať sa na plátna kín. No na druhej strane nemožno prehliadnuť, že Veľkému rešpektu by predsa len lepšie pristala obrazovka.
Veľký rešpekt (SR, 2009, 77 min.) Scenár a réžia: Viktor Csudai. Kamera: Števo Bučka. Hudba: Richard Lalík, Milan Uhrík, LA Legue, Dharma I.N.C., Haf, DNA, Jednota. Strih: Juraj Monošík. Hrajú: Števo Martinovič, Stano Staško, Dáša Šarkózyová, Peter Oszlík, Miroslav Málek, Táňa Kulíšková, Matej Landl, Eva Sakálová, Júlia Horváthová, Peter Havasi, Richard Autner, Peter Šimún, Roman Pomajbo.